Recitácie

My chceme žiť! Sám Boh nás stvoril k tomu,
práva dal nám čo iným národom,
k Slavianstvu pripojil nás rodostromu,
bohatstvo umu vylial na náš dom…
My chceme žiť a statne žitia boj viesť!
Cieľom je naším práca, sloboda, česť!
Zanechme, bratia drahí, zášť i svár
a držme spolu ako hradné múry!
Neprajník nech sa vzteká, besom zúri!
Hoj, svornosť, láska, ty nám spásou žiar!

Hor, vzmužne sa z poroby od sta vekov,
hrdinským činom, vôľou nadšenou!
Nech zvie svet, že sme synmi statných rekov,

pracujme za rod láskou plamennou!
V pokore našej by sa nám snáď zdálo,
k žitiu že k sláve v nás je sily málo,
že z prachu nemožno nám v ducha vzlet?
Nám hanbou vari nebolo by ani
cítiť sa v nízkosť zeme povolaní
a v rabstve vekov večne zakrneť?

No, beda nám! Našim tiež deťom beda!
keď našu pravdu klam ubije v nás,
z ktorého zrada na potomstvo sedá
a lásku k rodu sobectva ztlie mráz!
Hoj, smialo by sa neprajníkov peklo,
že more krvi nadarmo vytieklo…
kliatba by padla na ramená nám…
Tá sláva naša, za ňouž každý chváta,
bola by iba slávou Herostrata,
ktorý podpálil posvätený chrám.

Čuj svete! My z božieho povolania
chceme žiť. Stvorení sme pre život.
Či znovu v rabstvo klesnúť? Nie. — To bránia
city nám, ľudskosť, rodu krv i pot.
Sľúbme si, bratia, že žiť voľne chceme,
že rabmi nikdy viacej nebudeme!
Svornosťou, láskou zvíťazíme len,
nech k svojmu svoj sa svorne voždy hlási,
svornosť veď zárukou je našej spásy,
zasväťme sľubom jej náš rodný kmen.

Bratia, nech láska k vlasti zvatrí v hrudi
tým srdcom naším, ako pevný štít,
nech v duši našej jedon cieľ sa budí:
my chceme pre náš národ, pre vlasť žiť.
My chceme žiť, žiť krásne, umne, hravo…
My chceme žiť, veď máme na to právo.
My chceme žiť, to túžob našich plam.
My chceme žiť, jak praotcovia naši.
My chceme žiť, a nik nás neodstraší.
My chceme žiť! — Kto žiť zabráni nám?!