Recitácie

V živote sú dni slávne, sväté, milé,
vo tmách čo svieťa ako meteory.
Snov čarných vijú vence, zlaté chvíle,
slobody v nich sa východ spasný zorí.
Slobodienka! Každý ju s túžbou víta,
každý v nej vidí spásy požehnanie,
z ktorého rozvet blaha ľudstvu vanie.
Každý sa teší, že už svitá — svitá.
Radosťou uvoľnený národ plesá:
Slobodu máme! Bratia, milujme sa!

Sloboda prišla, záblesk zlatý, ranný,
v krvavej búrke zrodila sa ona
pri hluku diel, kde zbraň rozdáva rany,
obeť kde krvou vyliatou spásou koná.

Meč zbojstva bratovraždou hýri kliaty,
ten meč, čo krv a slzy ľudstvu nosil…
Keď každý ruky spínal, vzdychal prosil:
„Smiluj sa pomôž Svätý, večne Svätý!“
Slobodu máme… žehnaly nebesia!
V objatie padnúc: Bratia, milujme sa!

Milujme sa, jak sme sa milovali
skľúčení hrúzou v dobách strachu smrti,
za voľnosť keď sme čo lvi bojovali.
Svornosť je sila, moc čo zhubcov zdrtí…
Vyliatej krvi — sebe — našim deťom —
práporu prisahajme i na slávu;
lásku že svornosť zachováme pravú.
Slobody ples a jas sa vznesie svetom…
To vrahom zbije závisti čudesa,
oblaží nás, len bratia, milujme sa!

Sloboda prišla — radosti zjasaly
od našej Tatry českú po Šumavu…
Vo vzruchu šťastia sme sa objímali,
v srdciach sme mali bratskú lásku žhavú.
Dôvera bola všade… brat ctil brata
pri hudbe v plesi, radosti a v speve…
— nedbajúc, že vrah zlosťou zúri, reve —
Svätou nám bola slobodienka zlatá…
Spolu sme stáli ako jedle lesa,
hruďou nám vrelo: Bratia, milujme sa!

A teraz? Hnev, zlosť v srdci, hanba v tvári
nesvornosť, odpor ako žuloskala…
Sobeckosť tróni vlasti na oltári.
Sklamanie v duši ľudu… radosť malá…
V priepasť mĺh či vlasť otcov klesla?
Kde mal byť život, tam zlosť zkazu núka
sťa by sa vtrela vraha vplyvná ruka…
Či toneme v mori zmätkov bez vesla?
Či nádej k náprave skutočne klesá?
Kdeže je heslo: Bratia, milujme sa?

Hoj, bratia, beda, to sú krušné rmuty.
Kam vedie nás smer? V temný žalár duší?
Pripomeňte si Svätopluka prúty,
či rozklad v týchto čulý duch netuši?
Hroby sa hrúzou strasú našich otcov,
vražobný meč keď dvihne Kainada
na brata. Slobodienka zhyne mladá.
Národa kliatba stihne zhubných škodcov. —
Spomnite bratia zadné na kolesá!
Odhoďme zášť, bratia milujme sa!

Milujme sa, veď lásku čistú máme!
Sloboda láskou, krvou vydobytá…
Nech vlasťou zuní hymna ako v chráme,
hymna to vďaky, čo je v srdciach skrytá.
Milujme sa, veď sme predsa bratia,
jednej tiež matky vlasti verné deti!
Svätosťou lásky požehnanie letí,
pred ňou sa čierne zlosti pekla tratia.
Láskou sa časy dávnej slávy vzkriesa,
nastane ráj, len bratia milujme sa!