Recitácie

Neštvite ľud môj, ten ľud môj drahý,
vy podlé duše, nezbední štváči!
Čo sa tu v našom tmolíte kraji,
čože vám azda pekla nestačí?
Národ náš milý, národ náš mladý
ešte len práve ide do vlády…
v zárode ho už oslabiť chcete?
Čo z toho zkvitne, to neskôr zviete.

Neštvite ľud môj, vy vlci draví,
v barančej koži chodíte k nemu…
Pažravosť vaša ho nezadlávi,
márne ho štvete k všetkému zlému.
Hoci je mladý, ale má silu,
má rozum zdravý, dušu spanilú.
On svet vlastný zbuduje, stvorí,
nečuje na škrek čiernej potvory.

Neštvite ľud môj, ten ľud môj tichý,
nebalamúťte nevinné hlavy,
nepredkladajte mu svodné pýchy,
bohatstva sklady, čriedy a bravy!
On pýchu nemá, divoký nie je,
pokrúti hlavou, v duchu sa smeje.
Zrazu však zmúdrie a ohňom zblčí:
„Beda vám štváči, vy odrosť vlčí!“

Neštvite ľud môj, vodcovia zradní!
V záhubu chcete uviesť ho tmavú?
Závidíte mu slobody ladný
svit žitia, voľnosť, budúcnosť hravú?
Na našich bratov kydáte hany
úmysel váš je podvodný, planý.
Čo sa už ako zlostíte, škriete,
štvanica vaša márny huk v svete.

Neštvite ľud môj, ľud dobrý, zbožný,
oproti bratom, ktorí mu lásku
podali, chodník k víťazstvu možný!
Neštvite, rodnú nervite pásku!
Marné sú vaše úklady, zlosti.
Čo určil Pán Boh, svet nevyhostí.
On svojou súdbou zahrávať nedá,
miera keď dozrie, beda vám, beda! —