SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Venovanie


Hoci by celý svet ťa tupil, hanil,
národ môj, pieseň moja ťa preds’ slávi.
Keďby aj túto zlý svet spievať bránil,
v duši by mojej spev znel krajší — pravý.
Všetko je v tebe vykúpeno draho…
v tebe náš život, nádejí svet, blaho.

Pravdu riecť musím, vznet že k mojej piesni
k národu môjmu láska prebudila.
Všetko čo pekné mojou piesňou kliesni
láska je k rodu, ona moc a sila,
ktorá vie zvlniť srdca citné struny,
každá že v duši nadšením zazuní.

Hoci by pieseň moja bola tichá,
výsmech a hana by ju sprevádzala,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
nevadí. Môj cieľ nie je lačná pýcha…
Podávam len to, čo mi láska dala.
A čo by storáz spev môj bol ubožší,
národu spievam v žalosti — v rozkoši.

Môj národ mi je všetkým. V žiadnej chvíli
neprestal som mu patriť zcela — zcela…
My spolu riastli, tešili sa, žili…
Pre rod môj každá kvapka krvi vrela —
Vrie dosiaľ. Všetko za svoj národ drahý
v obeť dám. Jeho spása — moje snahy.

Tak mnohých zvábil život ľahší — sladší,
úrady, sláva, sloboda, viac chleba…
Zblúdili… Či hriech zrady ich netlačí?
Ja ostal verným… Biedim… „Tak mu treba!“
Očúvam posmech plný ironie…
Ničevo! Nech len rod v slobode žije.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama