Recitácie

Bola noc… však svitá… Bože!… svitá…
Tmy sa tratia ani zloby duch.
Nové ráno, nový život zkvitá
a v ňom práce požehnaný ruch.
Na východe zlatorudá zora,
záplavou jej žiari les i hora.
Vše sa teší slávnostnému ránu…
Otvárajte svetlu tedy bránu!

Osvety svieť slnko v naše kraje,
lúčmi preraz poroby zlej mrak,
odkľaj duší zatemnené taje,
usuš bôľom uslzený zrak.
Nebojme sa, hľadieť do budúcna
v srdci rastie nádej vrúcna:
svetlom vedy vznikne ľudu spása,
duša jeho vďakou Bohu zjasá.

Zažiar svetlo Božej pravdy jasné
v chátky ľudu lúčmi osvety,
nech náš kozub nikdy neuhasne,
čo sto víchrov, nad ním preletí.
Zasvieťže nám vatrou svätej lásky,
sotri s čela otcov, matiek vrázky.
Hľa, ich deti k zástave sa vinú,
na nej heslo: Za tú slovenčinu!

Nie je, jako bolo pred sto rokmi…
Dnes vzdelanosť svety pohýňa
a vývodí nad hlupstva rabmi — sokmi,
čo svetla, pravdy mocná bohyňa.
Vzdelanosť len v Božej viere pravá
povznáša a ľudstvu život dáva.
No, s Bohom vpred! — Nech tmy hlupstva hynú!
Sem sa, ľud môj, za tú slovenčinu!

Uč sa ľud môj, vzdelanosť je sila,
je to veľká, čarodejná moc.
Keby každú dušu osvietila,
nastal by deň — prestala by noc.
Vzdelávajme sa, dajme si ruky,
nech z nás skvitnú rodu statné pluky.
V práci budúcnosť národa, vlasti!…
Úkol vážny žitia na oblasti.

Hor sa, ľud môj, v službu vedy, svetla!
Pripravme sa v žitie nových dôb,
nech nás nezastihne odsúdenia metla!
Umným sláva kyne — hlupcom hrob.
Nestrachuj sa ľud môj, veď duch Pána
vstúpil v útlu pannu Orleana!
Za osvetu a vzdelanosť k činu,
hor sa, za tú našu slovenčinu!