Recitácie

Spomnite, drahí, ako to raz bolo:
tmy temné vládly všehomírom sveta,
chaos hnal divo v zmätkoch sveta kolo…
„Buď svetlo!“ znela Hospodina veta.
Tmy prchly ako čiernych duchov čata…
Hľa, svetlom je stavba sveta započatá.

„Buď svetlo!“ Boh tým zjavil Božstvo svoje.
Hoj, mocná sada zázračná, pravdivá,
v ruch prebudila razom žitia zdroje.
Čo mrtvé bolo, vzkazom tým ožíva.
Boj svetla s tmou je lósom ľudstva rodov,
víťazstvo svetla je triumf slávy hodov.

„Buď svetlo!“ Dedictvom je večným všech nás…
Za svetlom, ktoré ducha osvecuje,

čo budí, kriesi, čarí, tajný svit krás,
každý sa ženie, pachtí, s tmou sa ruje.
Za svetlom vedy, umenia kultúry
ženie sa ľudstvo, hoci zlosť tmy zúri.

Česť vede, osvete, čo slunným zrakom
svetla skvost pravdy hádže v tmavé kraje,
odhalí poklad tmy zakrytý mrakom,
z ktorého blaho, spása ľudstvu vlaje.
Česť vede, osvete, z nejž požehnanie
na ťažké rany naše balzam vanie.

Nie zbraňou krvi, hromom, treskom dela
docieli národ slunnej výšky hrady…
Politikou? Nie. To je zhuba smelá,
peklom čo dýcha, kuje zlostne zrady.
Osveta je moc, ňou sa spojme v čaty
sloboda svitne, nastane čas zlatý.

Osveto! Tebou svetlo svetu dano,
ty svietiš, hreješ v temnotách poroby,
ty vodíš bludných z noci v jasné ráno,
vedieš ich k blahu, šťastiu z múk a zloby.
Osveta čelá jasní, putá drtí,
chráni ľudstvo od ťažkej ducha smrti.

Vieme, že telo potrebuje chleba,
abyže zdarne prospievalo, žilo;
tak zasa duchu osvety je treba,
by sa v ňom božstva svetlo vznietlo milo.
„Buď svetlo!“ Povel boží súdbou hlása…
Osvetou k slobode to naša spása.