Zlatý fond > Diela > Posudky a recenzie


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Posudky a recenzie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Peter Kotúček, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Monika Harabinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 72 čitateľov

Václav Hanka

[112]

Meno Hankovo patrí ku vznešeným menám v Čechách i v Slovanstve z časov novších. Ktokoľvek len trochu sa obzrel po vzraste národného života v Česku, vie, že meno jeho stojí na samom vrchu medzi buditeľmi, kriesiteľmi a neúmornými rozširovateľmi života toho, dakedy tak slávneho a po nehodách nešťastných v XVII. a XVIII. století tak hlboko kleslého, a každý len trochu so životom tým oboznámený naučil sa čítať meno jeho medzi menami: Puchmajera, Dobrovského, Jungmanna, Čelakovského, Palackého atď. Ale meno toto, za roveň menám Dobrovského i Šafárika, má ešte jednu stranu, vybiehajúcu von z vlasti českej a dotýkajúcu sa života slovanského napospol, ktorému Hanka nielenže kriesením života českého v dome svojom cestu kliesnil, ale čo hlavne sem patrí, rozširovaním známosti slovanskej, nárečí i starožitností slovanských vo vlasti i ďaleko z nej, menovite v Rusku, predôležitú mu službu vykonal. Životopis takého muža je značný kus z rozvitku nášho slovanského úhrnkom a preto i životopis jeho, veľmi obratným perom pána Glückseliga[113] nakreslený, vzácny je príspevok k vystaveniu nášho národného zveľadku.

Z roľníckych rodičov pochádza Hanka, narodený roku 1791 v dedine Hořiněvsi[114] v kraji královohradeckom. Určený od majetnejšieho otca k roľníctvu tiež, zvláštnym len šťastným prípadkom dostal sa do škôl, donesúc už so sebou tam zárody lásky k materčine svojej, obľúbenej od matere jeho nábožnej. Preberúc sa nižšími školami, dostal sa na vyššie náuky, určený k bohosloveckému stavu, do Prahy, kde ihneď okolo seba zbieral mládež rovnomyseľnú a podpaľoval ju k láske materčiny ich tak zanedbanej. Známosť s vážnym abasom[115] Dobrovským v Prahe urobená, ku ktorému ho Klicpera[116] ponajprv doviedol, urobila na zápalistého mládenca dojem hlboký i horlivosť jeho v započatej veci značne rozplamenila. S prekvapením hľadel Dobrovský na mládenca, vykladajúceho mu príslovia srbské od neho spomenuté odrazu, k čomu dopomohlo Hankovi obcovanie s hraničiarmi petrovaradínskymi, ubytovanými neraz v čas francúzskych vojen v otcovskom jeho dome. Ako s týmito, tak obcovával Hanka aj s našimi drotármi, i jeho rodisko navštevovavšími, i s krajinskými[117] predavačmi pomarančov, ktorí všetci stali sa prví jeho učitelia príbuzným nárečiam slovanským. Ale že všetku túto naoko nepatrnú pomoc Hanka, chlapec ešte a mládenec, užiť vedel a chcel, ukazuje to dosť, čím zahorel už vtedy duch, k vyšším doista ako k hospodárskym veciam určený. V známosti slovanskej viedol mládenca vážny Dobrovský nekonečne ďalej, vezmúc ho takrečeno k boku svojmu.

Odvrátiac sa od úmyslu oddať sa na bohoslovie, nabral Hanka chuti k právam a prešiel na učenie do Viedne, kde, vstúpiac v známosť s Hromádkom,[118] prvým profesorom na novozaloženej tam českej stolici, pomáhal tomuto všelijakými službami ochotne pri vydávaní časopisu Vídenské listy neb prvotiny pěkných umění, v ktorom i sám s prvotinami svojho spisovateľstva vystúpil. Plamenno sa ozval k nemu vo Viedni vznešený Jungmann, ponúkajúc ho ísť s horlivosťou na ceste začatej, i padli jeho i Dobrovského slová na zem úrodnú. Navrátiac sa z Viedne zas do Prahy, s opustením právnictva oddal sa celkom a výlučne náuke slovanskej, ku ktorej prijal od samej vyššej ruky povolanie.

Toto sú počiatky muža, nám mladším a vzdelanejším neznámejšie. Ďalšie jeho účinkovanie známo je všetkým, literatúrou našou sa zaoberajúcim, a preto ho aj neuvádzame ďalej, odkazujúc každého, kto by to podrobnejšie poznať a prebehnúť chcel, na sám hore uvedený spis, ktorý sme v milom upamätovaní a s potechou prečítali.[119]

Hlavné dve udalosti v živote Hankovom vyznačili a oslávili meno jeho a jedna z nich práve urobila ho bezsmrtným. Je to vynájdenie od neho starožitných českých básní, po mestečku, kde ich našiel, Kralodvorským rukopisom od nálezcu nazvaných. Našiel ich Hanka 16. septembra r. 1817 v komore jedného kostola v mestečku Králové Dvore medzi všelijakým náradím a starou husitskou zbrojou. Ani vznešené spevy tieto, ale ani meno Hankovo nezahynie s nimi, dokiaľ bude stáť Slovanstva![120] Druhé, čím Hanka hlboko zasiahol do rozvitku života slovanského, je jeho podstatná účasť pri založení slovanských stolíc na ruských všeučiliskách.[121] Vykonal to Hanka s pomocou svojich mnohočetných priateľov v Rusku, a hlavne výborného Köppena.[122] Koľkú úctu a dôveru požíva Hanka v Rusku, dokazuje medziiným i to, že r. 1830 dostal úradné pozvanie za knihovníka cársko-ruskej akadémie,[123] ktoré ale neprijal, chtiac sa zachovať vlasti svojej. Miesto toho ozdobila cársko-ruská vláda Hanku „pre znamenité zásluhy na poli slovanských starožitností a literatúry“ radom sv. Vladimíra[124] a neskôr i radom sv. Anny.


[112] Václav Hanka

Táto Štúrova recenzia je zaradená medzi štyrmi recenziami ako druhá (ostatné recenzie, ktoré sme nepojali do výberu, týkajú sa Puchmajerovho Pravopisu rusko-českého a prekladov Kralovédvorského rukopisu do srbčiny a francúzštiny) v Hurbanových Slovenských pohľadoch III, 1852, č. 23 — 24 z 9. a 16. júna, str. 190 — 1 a 197 s nadpisom Váceslav Hanka, Nach seinem slawistischen Wirken, seinen Schriften und seinem Privatleben geschildert durch Dr. Legis Glückselig, Prag 1852. (Václav Hanka, podaný dr. Legisom Glückseligom podľa jeho slovanského účinkovania, jeho spisov a jeho súkromného života, Praha 1852.) Recenzie sú na začiatku označené Štúrovou mennou skratkou: L. Š. — Pôvodný hattalovsko-hodžovský pravopis sme vo výbere upravili do dnešného úzu a zjednodušili sme nadpis.

[113] August Anton Glückselig — pseudonym Gustav Thormund Legis (1806—1867), nemecký spisovateľ pôvodom z Prahy, žiak Dobrovského, venoval sa štúdiu severských starožitností, histórie i slavistiky a pre svoju literárnu pohotovosť tešil sa značnej obľube a popularite. Jeho životopis Václava Hanku vyšiel najprv v pražskom nemeckom almanachu Libussa na rok 1852. Dr. Legis Glückselig, „tento neomalený panegyrik“ (J. Jakubec), písal vlastne Hankov životopis za priamej spolupráce Hanku, a preto sa toto dielo označuje aj ako „autobiografia“ (V. Zelený). Štúrovu recenziu zaraďujeme do výberu najmä preto, aby sme upozornili na Štúrov obdiv Václava Hanku, ktorý priskočil Štúrovi na pomoc aj v bojoch o spisovnú slovenčinu a pomáhal mu pri diele O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

[114] Hořiněves — dedina pri Dvore Králové v severných Čechách

[115] abas — správne abbé, kňaz, ktorý titul dávali v Dobrovského časoch, pravda, nesprávne, každému kňazovi, vychovávateľovi v panských domoch. Dobrovský bol vychovávateľom u Nosticov v Prahe.

[116] František Klicpera (1790 — 1820) — starší brat dramatika Václava Klimenta Klicperu, študoval v Prahe medicínu a bol aj literárne činný. Po promócii (1818) stal sa profesorom pôrodníctva na lýceu v Linci, kde v mladom veku umrel.

[117] krajinský — slovinský

[118] Jan Norbert Hromádko (1783 — 1850) — od roku 1810 profesor českej reči a literatúry na viedenskej univerzite, začal roku 1813 vydávať vo Viedni Cís. král. povolené Vídeňské noviny, ku ktorým pridal neskôr samostatnú literárnu prílohu Prvotiny pěkných umění neb Literní přílohy k Cís. král. Vídeňským novinám (nesprávny názov prevzal Štúr od Glückseliga). Noviny i príloha zanikli roku 1817. Bol to čiste špekulačný finančný podnik redaktora. Hanka tu uverejňoval básne a články.

[119] … uvedený spis, ktorý sme v milom upamätovaní… prečítali — Hanka — ako vysvitá zo Štúrovej korešpondencie — poslal sám Štúrovi svoj vytlačený životopis, v ktorom bolo zverejnené aj Štúrovo venovanie Hankovi z roku 1838, keď Štúr osobne navštívil Hanku pri svojej ceste do Halle.

[120] Ani vznešené spevy tieto, ale ani meno Hankovo nezahynie s nimi, dokiaľ bude stáť Slovanstva! — práve falzifikátorská činnosť v súvislosti s Královédvorským rukopisom poškvrnila neskôr meno Hankovo.

[121] … jeho podstatná účasť pri založení slovanských stolíc na ruských všeučiliskách — Hanka skutočne naliehal na ruských ministrov Šiškova a Uvarova, aby sa na ruských univerzitách zriadili slovanské katedry. A tak roku 1839 vznikli v Rusku slovanské katedry v Petrohrade, Moskve a Charkove, obsadené Prajsom, Boďanským a Sreznevským, a neskôr k nim pribudli katedry v Kazani a Kijeve.

[122] Piotr Ivanovič Köppen (1793 — 1864) — ruský slavista, ktorý najviac podporoval Hankove snahy o zriadenie slovanských katedier

[123] Za knihovníka cársko-ruskej akadémie — ktorá mala sídlo v Petrohrade (Leningrad), pozvali Hanku v hodnosti dvorného radcu s úlohou, aby pripravil slovník slovanských jazykov. Pritom sa s Hankom rátalo, že zaujme aj miesto profesora na plánovanej katedre slovanskej filológie, čo by bolo znamenalo pre neho najmenej zdvojnásobenie platu. Vtedy totiž Ruská akadémia určila 30 — 40.000 rubľov na zriadenie slovanskej knižnice v Petrohrade a na jej dopĺňanie zabezpečila 2 — 3000 rubľov ročne. Hanka však toto miesto neprijal.

[124] Rad sv. Vladimíra IV. triedy udelila Hankovi cárska vláda roku 1831 a komandérsky kríž radu sv. Anny roku 1846 („za horlivú účasť pri vedeckých podujatiach ministerstva osvety v odbore slovanskej filológie“).

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.