ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bolo by vari prirodzenejšie a zdravšie koncentrovať sa na život, na plný život, a umenie brať ako pobožnú pasiu. Bola by docielená rovnováha v duši a práca by išla sama od seba.

(30. októbra 1936)

*

Umenie nemá sa chápať ako povolanie, ale ako poslanie. Zázraky sa nerobia, zázračné dielo je tu, ale jeho spravenie bolo plné útrap a potu.

(Jún 1930)

*

Dobre vytvorené umelecké dielo je vecou ako ktorékoľvek samou prírodou stvorené veci. Ono žije a má oprávnenosť i zmysel tak, ako čokoľvek inšieho.

(2. decembra 1932)

*

Umenie? Celoživotné zaoberanie sa problémom. Umelecká produkcia: vyrábanie umeleckého artiklu za peniaz, teda osoh. Dve veci, ktoré sú nesmierne rozdielne.

(Máj 1942)

*

Umenie je iste mimo všetkého štúdia, kreslenia a presného napodobenia prírody.

(14. decembra 19361)

*

Vždy znova a znova stráca sa človek v napodobovaní prírody, štúdium je tak lákavé, a predsa nakoniec vedie na plytčinu. Avšak žiadúce by bolo z každého videného abstrahovať to potrebné a krásne.

(l. júna 1934)

*

*Aký nezmysel sa kryje vo fráze: podporovať umenie, podporovať literatúru. V dávnych časoch nebolo o tom reči. Ľudia potrebovali umenie a diela si objednávali preto, že nemohli bez nich byť, teda žiadne gesto dobročinnosti, lež zdravý apetít ma krásnu vec.

(6. júla 1936)

*

Nadchnúť, vzrušiť sa treba umeleckým dielom, iného ľudia nehľadajú, lebo povedané bolo všetko už toľko ráz a tak dobre! Variácia osobného náhľadu na vec interesuje, konečné slovo, ani konečnú pravdu nepovedal nikto.

(5. novembra 1933)

*

Herakleitos vraví: Zostúpime do tej istej rieky, a predsa nie je tá istá. Tak i s maľovaním a s každým kumštom. Každé ráno začíname to isté, a predsa nie je to to, čo včera bolo.

(7. februára 1937)

*

Ja neberiem život tak, ako je. Bože, to by bola mizéria! Ja líčim život tak, akým by mal byť, a v tom je zásluha a pravda.

(24. júna 1933)

*

Idealizmus? Veď človek ani to najmenšie nemôže v skutočnosti života vykonať bez toho, aby si to neprojektoval do ríše ideálu.

(11. novembra 1936)

*

O čo ide vlastne u umelca? Osobne vyjadriť niečo o svojom diele! Človek musí mať predovšetkým „čo povedať“, ako — to je otázka druhá.

(28. augusta 1933)

*

Myslím, že všetci robia to isté a príde len na to, ako ten patričný to robí, v tom spočíva to večne nové v umení.

(24. marca 1936)

*

Umelci snažia sa všetko krásne podať. I konzumenti chcú mať vlastne všetko krásne. Lenže každá charakteristická pravda má nádych monštruóznosti, túto monštruóznosť poniektorí chcú. A to je zlo! — Krása ostane prirodzeným princípom.

(24 mája 1936)

*

Čítal som, že všetci vážni umelci sú realisti — ja myslím, že všetci sa snažia vyjadriť a že realizmus je jediný spôsob vyjadrenia, aby spolučlovek porozumel, čo umelec chce. Príroda je spoločná všetkým ľuďom, ale nemôže sa predsa jednať o jej kopírovanie.

(August 1929)

*

Je to predsa len veľká chyba, keď ľudia básnia a maľujú bez toho, žeby chceli alebo žeby vôbec mali čo povedať. Veď je to prvá podmienka. To, čo chcú povedať, je alebo stará dobrá zásada alebo nový svetonázor.

(26 októbra 1928)

*

Náhodilosti v umeleckej práci sú hlavnou životnosťou a pikantnosťou diela, len nesmú byť povedané, hľadané. Improvizácie rýchlou prácou vyvolané. Ináč je to protivné.

(15. februára 1934)

*

Maľba ako maľba, ale duch, ktorý sa v nej zračí — to je to hlavné!

(30. júna 1938)