Zlatý fond > Diela > Zo zápisníkov


E-mail (povinné):

Milan Thomka Mitrovský:
Zo zápisníkov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Marián André, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 49 čitateľov

Problémy farieb a svetla

V dobrom obraze je obsiahnutých všetkých sedem farieb prizmy, aj svetlo aj tma, valeur. Príde teda len na to, ktorá farba dominuje, ktorá je zatlačená. Farba musí však mať na každý pád normálnu mieru, zdravú, teda vo svetle žltkastú, v tieni teplú zelenkastú. Všetko toto má byť však potopené do jedného tónu, je to zelenkastohnedý, alebo fialovosivý tón. Niekde dominuje farebnosť, inde hra svetla a tieňa. Všetky dobré staré obrazy majú normálne zdravé zafarbenie, len v modernej dobe začalo sa maľovať negatívne osvetlenie. Norma pre človeka je žlto-červeno-zelenkastá, lebo život premáhajúca šedivosť, studená zelená fialovosť je mŕtvota.

(16. mája 1936)

*

Učitelia nadiktujú obmedzenú paletu stálych farieb: s tými možno robiť všetko. A ono je to nie tak. Pigment dodáva tónu iný ráz. Rubensove veci sú zväčša nepríjemné vo farbe preto, že jeho paleta je obmedzená na isté pigmenty.

(Júl 1942)

*

Rozhodne je iba jeden generálny tón dobrého obrazu a ten je ľudsky zdravý a živý. (Tizian: Lavinia!) Všetky ostatné tóny udržuje alebo potláča tento jediný tón. Obraz musí mať svoj všade jednaký, ľudský, zdravý všeobecný tón.

(1. júla 1936)

*

Lokálna brilantná farba má sa len tak vynorovať z neutrálneho okolia. Vlastne som to už pár ráz povedal, čo do oka má biť, to sa má vynorovať z podriadeného, podriadené nesmie spoluúčinkovať. A nejde len o farbu, ale aj o svetlo.

(December 1939)

*

Keď vezmeme teplé večerné osvetlenie, reflex je rozhodne zelený a musí byť v tom fialová červená.

(Október 1936)

*

Živé tóny sú vždy sprevádzané šedivými. V umeleckom diele hlavný je výraz. Ak dielo má výraz, je dobré. Ak je to, čo príde k výrazu, grandiózne, dielo je mimoriadne.

(29. októbra 1922)

*

Napriek intenzite farieb musí mať obraz jednako len niečo šedivkastého. Výraz obrazu závisí aj od traktamentu samého materiálu. Napríklad ja mám rád, keď všetko pláva v pare a hmle, a tak i traktament musí byť taký. Keď sa v práci z toho vybočí, musí sa energicky vrátiť do toho. Lomené poltóny: je to zázrak!

(16. júna 1936)

*

Takto treba maľovať: šúchať sa od začiatku len v tajomných tieňoch a poltónoch a len posledným ťahom štetca nasadiť najpotrebnejšie svetlá. Ostávať, zdržovať sa ustavične v tom ukrytom, neistom, určitosť a svetlo už len naposledy, ako záblesk!

(September 1922)

*

Je pravdepodobné, že z hlbokých fialových tónov prechádza všetko pomaly do živého zlatožltého.

(4. júna 1930)

*

V maľbe hľadať to pozitívne! Hlavné je svetlo a svetlo je teplé, preto musí byť celý obraz teplý. V tej všeobecnej teplote musí byť však badateľný chladný lomený tón. Ale v čom prevláda biela farba, nie je viac svetlom, ale mŕtvym bodom.

(Január 1937)

*

Najdôležitejší na obraze je stredný tón. V jednom smere prechádza do tmavého, v druhom do svetlého.

(2. februára 1924)

*

Každý farbistý tón treba miešať až po hranice jeho farebných vlastností, teda modrú napríklad tak, že už sotva poznať, že je to modrá, a predsa má vo svojom susedstve modrastý tón (Večerný svit.)

(November 1923)

*

Lazúra v maľbe sa rozhodne žiada, bez nej je maľba príliš materiálna. Azda ustavičným preťahovaním bledšej lazúry cez tmavší grunt dodalo by sa maľbe niečo duševného.

(15. januára 1934)

*

Určite vidím, že zafarbenie mojich obrazov je pobelavé! Je to následok hľadania kresby, modelácie a hlavne svetelnosti. Treba teda dbať, aby najvyššie svetlá nezostali bielymi, ale aby mali tiež svoju intenzívnu lokálnu farbu. Technicky je to možné.

(17. septembra 1934)

*

V čom môže záležať zvláštnosť koloritu? Hľadanie, náhodilosť v úsilí, tie to robia mimoriadne pekné. Vopred naučený efekt je mŕtvy.

(7. februára 1937)

O maľovaní podobizní

Čo je vlastne podobizeň? Tizian. Zobrazený človek musí všetko na obraze zaberať, musí dýchať a všetko musí smerovať len k jeho životnosti.

(7. februára 1937)

*

Nezabudnúť pri portrétovaní, že sa robí síce kresba a farba, hlavne však, že sa jedná o podobu človeka. Podobnosť musí dominovať.

(25. februára 1936)

*

Dobrý portrét je umelá šablóna, ktorej sa dotyčný človek podobá.

(Október 1936)

*

Pri podobizni zaujme všetku pozornosť osobnosť portrétovaného, všetky ostatné maliarske efekty musia sa podriadiť tomuto cieľu. Najvyšší realizmus.

(August 1936)

*

Nezabúdať, že ľudská tvár (portrét) napriek rôznemu osvetleniu a rôznym reflexom musí mať vždy živú ľudskú pleť.

(Júl 1941)

*

Nezbadáš na modeli všetko naraz, len keď čerstvým okom pozrieš znova, vidíš, čo treba ešte k dokonalosti.

(18. augusta 1934)

*

Uspokojenie v portrétovaní príde len potom, keď sa presvedčím, že nijaké náhodilosti, ale umiernenosť, ako v bustách antiky alebo ako u Tiziana, o ktorom povedal Delacroix, že vedel na klasický spôsob reprodukovať prírodu.

(19. októbra 1936)

*

Podobizeň? Čo je to? Si to ty, videný očami umelca.

(Máj 1942)

*

Aby hlava jasne svietila, treba ju naložiť neuveriteľne jasnou telovou farbou. Priam vygitovať.

(23. novembra 1933)

*

Pri podobizni K-ovej som sa prvý raz presvedčil o pravdivosti slov Fromentinových: „Temnosvit pomáha, že kto vie kresliť, kreslí s ním ešte lepšie…“

(December 1923)

*

Konečná maľba pani Vansovej. Tiene a svetlá sa presunujú ale musím sa rozhodnúť pre jedno, a síce pre to, čo je charakteristické a súčasne pekné.

(15. februára 1937)

*

Delacroix zdôrazňuje, že len obrazy, ktoré prezradzujú cit, majú cenu. Cit? Láska k veci, ktorá sa maľuje. Len to máme maľovať, čo nás oduševňuje! Bez toho radšej nerobiť!

(August 1927)

*

Dobrý portrét musí byť na prvý pohľad silný vo farbe a musí byť duševne spracovaný. I jedno, i druhé. Sú tvorcovia, ktorí uskutočnia už hotovú ideu, len hotová dá sa uskutočniť. Vymyslieť si niečo nie je ešte zrelé ma uskutočnenie.

(3. apríla 1936)

O kopírovaní

Kopírovať. Prečo? Aby som nestratil kontakt s celým svetom, s hodnotnou tradíciou.

(2. mája 1942)

*

Kopírovanie musí byť predsa len samostatnou tvorbou. Rozdiel je iba v tom, že pri kopírovaní máme pred sebou hotové to, čo máme transponovať do svojho vlastného.

(5. januára 1917)

*

Pri kopírovaní i pri práci podľa prírody mám nepríjemný pocit, akoby som robil niečo nie svoje.

(Január 1924)

*

Kopírovanie bolo by nebezpečnou vecou, keby sme kopírovali niečo nesympatického, keď sa však nájde subjektívny vzťah k predlohe, nemôže byť viacej jedom.

(30. apríla 1935)

*

Ten šarlát na Tizianovi ako hneď ožil, keď som bral žltú do najvyšších leskov! Biela je mŕtva, do svetla musí rozhodne žltá. Ten okrúhly obrázok u Krčmérych: energické žltkasté svetlo v inkarnáte.

(21. októbra 1929)

*

Strieborná trojbordúra na obraze „Hráč na organe“ u Tiziana je maličkosť, a jednako má ohromný výraz.

(1. júla 1936)

*

Tizianov „Daňový groš“. Ten peniaz, o ktorom sa v anekdote jedná, je najnepatrnejší. Kontrast bielej pleti proti načervenalej, hra troch tónov farebných: červená, modrá a biela. Tak to dokázal Tizian, ale môže to byť konečné slovo? Nedá sa tá anekdota zobraziť i slobodnejšie, nezávislejšie od skutočnosti? Tu potom by sa uplatnil primitivizmus alebo surrealizmus. Rozhodne realizmus Tizianov, trebárs nádherný, je zastaraný, ľahostajný, odporný. Neuspokojuje, žiada sa dačo iného. Tak je to so všetkým, a správne.

(December 1933)

*

Tizianovské práce zdajú sa mi predsa len vo väčšine ešte vždy veľmi prekreslené, príliš určité a vypracované.

(10. júla 1936)

*

Na starej madone Boticelliho je chybou, že hĺbky nemajú dostatočné množstvo čierneho, tóny sú čisté, ale nejdú do hĺbky. Svetlo je matné a bez farby. To je starou chybou mojej maľby.

(13. septembra 1936)

*

Sú veci v maľbe, na ktoré príde človek len za stálej úmornej práce a vytrvalosti pri tejto práci. Je to pochopiteľné. Úsilie prináša i spôsob ako sujet zmôcť.

(16. apríla 1936)

*

Čo je obraz? Že sa nemení skutočnosť, že stojí ladne a že robí ilúziu skutočnosti.

(13. júna 1936)

O pomere k iným

Kubizmus. Má to svoje dobré príčiny, že mladí sa odvrátili od starého umenia. Pátos odporu dostal sa až po tieto drobnosti.

(Júl 1927)

*

C-ovi dodáva toľkej energie len jeho zlé svedomie, že nerobí to, čo by vlastne robiť mal. Znám to podľa vlastnej skúsenosti, cesty úspechu sú podivné. Niet zlého ťahu štetca, niet falošnej farby, ktoré by majstrova ruka nevedela využiť k dobrému.

(9. novembra 1935)

*

Ráno idúcky podíval som sa ma Maréesovu Dianu. To by bolo to pravé: všetky zovňajškosti potlačené, vládne len všeobecná harmónia línií, farieb a temnosvitu.

(15. júla 1935)

*

Tizianova Lavínia je vzorom dokonale uzavretého obrazu.

(19. apríla 1936)

*

Prišiel ku mne Bohúňov obraz p. inšpektora Gallu. Vo farbách veľmi pekný a mäkký. Robí pokojný, vznešený dojem, napriek všetkej nešikovnosti. Nie je v ňom nič tvrdého, všetky tie rozmanité tóny pekne splývajú. Tento Bohúň je zážitok: máme hľadať vždy niečo tak plné problémov. Nabáda to k mysleniu.

(10. augusta 1936)

*

Tak sa má zdá, že celé dielo Tizianovo, Rubensovo, atď. je len opakovaním toho istého princípu, metódy a subjektívneho nazerania na prírodu. Tak, a nie inak, všetko, čo pod štetec príde — Geé, prečo je uznaný? Lebo realistická snaha je uňho program, bezohľadná pravda — a to každému imponuje. Krásu chce každý a fušuje do nej podľa schopnosti. A jednako realizmus sa môže práve tak zvrhnúť a stať sa neznesiteľným ako nasladlosť idealizmu. No dokonalosť v kráse je vrcholný princíp, príklad u Grékov. Realizmus bol u nich už úpadok.

(28. júna 1936)

*

Goya a mnohí španielski maliari pochodia z chudobného sedliackeho stavu. To plus pochodí asi z odolnosti, a nie z extra talentu.

(August 1936)

*

Delacroix správne poznamenal, že namaľovať dobre ľudskú hlavu je jedna z najťažších, najzložitejších úloh maliarskeho umenia a najistejšou skúškou nadanosti v tomto remesle. A skutočne, keď v škole 10-20 žiakov kreslí podľa živého modelu jednu a istú istú hlavu, každý vidí v nej niečo inšie, jeden ju pochopí lepšie, druhý horšie, ale ani jeden tak, žeby sa nedala opraviť.

(18. februára 1931)

*

Pri dokončievaní obrazu príde čas, keď do rozhodných hĺbok musí prísť čierne, ináč neustúpi. A tu by bol ten Delacroixov problém temnosvitu: čierno-bielo.

(27. septembra 1933)

*

« predcházajúca kapitola    |    



Milan Thomka Mitrovský

— prozaik, publicista, autor článkov, recenzií, glôs; maliar, zakladateľ spoločnosti „felibrov“ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.