ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Edičná poznámka

V našom výbere sú zaradené Mitrovského literárne práce rôzneho žánru. Podstatu výberu tvorí najznámejšia Mitrovského próza Pani Helène. Toto dielo malo doteraz niekoľko reedícií, a preto sme do jazyka textu zasahovali minimálne, v súlade s dnešným pravopisným úzom. Ďalšie krátke prózy preberáme z knižného vydania Pani Helène z roku 1932. Pri týchto prózach sme okrem zvyčajných pravopisných úprav zasiahli do lexiky v prípadoch, kde išlo o zjavné bohemizmy, ktoré by dnes narúšali čitateľnosť diela; no pritom sme sa usilovali zachovať v najvyššej miere dobový ráz týchto próz. Najviac jazykových zásahov do textu si vyžiadali publicistické články, črty, fejtóny, uverejňované v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch. Pri tejto úprave vychádzali sme z úsilia odstrániť v Mitrovského jazyku okrem bohemizmov niektoré archaizmy, ktoré dnes pociťujeme v jazyku ako cudzie a znejasňujúce text. Do štylistiky sme zasiahli len ojedinele, podľa zásad, ktoré sa bežne uplatňujú pri vydávaní starších textov.

Bibliografické poznámky

Do výberu z próz Milana Th. Mitrovského okrem výberu z jeho jedinej knihy Pani Helène zaraďujeme novely, črty, fejtóny, články a state. Dávame mu názov podľa prózy Viola d’amour a jednotlivé celky, okrem knihy Pani Helène, pomenúvame podľa ich charakteru. Výber má tieto časti:

I. M. TH. M.

II. Pani Helène

III. Intonácie jari

IV. Z listov bratislavským felibrom

V. Maiestas artis

VI. Zo zápisníkov

K jednotlivým častiam uvedieme bibliografické záznamy a poznámky, týkajúce sa vzniku a „osudov“ jednotlivých prác, reakcie literárnej kritiky a pod.

Zo zápisníkov. Pod týmto názvom znovu odtláčame Mitrovského názory na otázky umenia, ako si ich naznačil do svojich zápisníkov. Dr. V. Tilkovský v knihe „Výtvarná pozostalosť M. Th. Mitrovského“ na strane 14 spomína titul zápisníka „Spočítané dni“ a v závere knihy na strane 36 — 47 odtláča v piatich častiach úryvky z Mitrovského zápisníkov. V úvode k týmto citátom a úryvkom uviedol, že „pre obmedzený rozsah tejto publikácie nie je nám možné uverejniť Mitrovského zápisky v ich úplnosti, vyberáme z nich preto iba vety, ktoré považujeme za najcharakteristickejšie. Pri takomto spôsobe výberu nedal sa zachovať ani chronologický postup, zoskupili sme preto vybrané myšlienky podľa vecného obsahu a dátum uvádzame v zátvorke.“ Pátrali sme po spomínaných zápiskoch objavili sme však iba stopu po rukopise denníka od 15. augusta 1932 do 30. októbra 1936. Upozornila nás naň v rozhovore vnučka Katarína Vančová-Melková, ktorá o ňom vedela, že je u matky Sulamit Vančovej-Mitrovskej, žijúcej v USA. Pani Vančová-Mitrovská nám ho aj ochotne sprístupnila. Porovnaním s tým, čo uverejnil dr. V. Tilkovský, sme zistili, že ide iba o prameň odtlačených citátov a že musia byť iné zápisníky, zatiaľ nezvestné alebo neobjavené. No dr. V. Tilkovský ich mal v rukách, o čom nám v liste z 5. 10. 1969 napísal: „Keď sme sa vrátili z pohrebu z martinského cintorína do bytu Mitrovských, ukázala mi pani Mitrovská zošity, do ktorých si jej manžel od časnej mladosti takmer do posledného dňa života zaznamenával nielen udalosti týkajúce sa jeho života a najužšieho prostredia, ale najmä myšlienky súvisiace s jeho prácou a s problémami umenia vôbec. Tieto zošity (už neviem presne, koľko ich bolo) dodal mi potom Mitrovského zať dr. B. Vančo s tým, že môžem z nich vybrať citáty pre svoju štúdiu o výtvarnej pozostalosti Milana Th. Mitrovského, ktorá mala vyjsť k jeho posmrtnej výstave ešte pred koncom toho istého roku. Výstavu som pripravil spolu s dr. Vladimírom Wagnerom a citáty z Mitrovského zápiskov vybrala a zoradila moja manželka Mária Tilkovská. Obmedzený rozsah štúdie žiaľ nedovolil väčší a rozsiahlejší výber, než aký vyšiel v tejto rýchle pripravenej príležitostnej publikácii. Zošity som potom vrátil dr. Vančovi a o ich ďalšom osude nič neviem.“ V našom vydaní ponechávame ten istý rozsah zápiskov, ako ich uverejnil dr. Tilkovský, ktorý nám dal listom z 5. 10. 1969 súhlas s ich novým odtlačením, za čo mu touto cestou ďakujeme. V denníku, ktorý máme v rukách, sú zaujímavé doklady o Mitrovského názoroch, životnom postoji i osudoch. Posledný zápis z 30. 10. 1936 znie: „Dve veci zožierajú mi život: čas a bázeň pred def. prácou, to musím heroicky zdolať!“ Ide o zápis skutočne mitrovskovský. Prevaha zápiskov z denníka, ináč vedenom s prestávkami, týka sa umelcovej práce i denných starostí, ktoré boli nemalé, no ktoré umelec bez pokorenia sa zdolával odovzdanosťou umeniu.