Zlatý fond > Diela > Symbolon mentis gratae — Vyznanie vďačného srdca

Jakub Jakobeus:
Symbolon mentis gratae — Vyznanie vďačného srdca

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 32 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jakub Jakobeus
Názov diela: Symbolon mentis gratae — Vyznanie vďačného srdca
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2010

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Bohumil Kosa
Viera Studeničová
Eva Lužáková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Minárik
Názov diela: Jakub Jakobeus. Výber z diela
Vyšlo v: Vydavateľstvo SAV
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1963
Počet strán: 440

Editori pôvodného vydania:

Jozef Minárik [preložil texty a napísal štúdiu a poznámky]
Mária Vyvíjalová [preložila a napísala poznámky]
Dr. Ján Tibenský [vedecký redaktor]
akademik SAV Andrej Mráz [recenzent]
Dr. František Svejkovský [recenzent]
Milan Hamada [recenzent]
Božena Kustrová [redaktorka publikácie]
Edita Holčíková [korektorka]
Milan Gažovič [technický redaktor]
POZNÁMKY:

Poznámky a vysvetlivky

Vo výbere z Jakobeovej tvorby latinské básne uverejňujeme s paralelným slovenským prekladom. Prózu Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum podávame len v slovenskom preklade. Pri prekladaní sme sa neusilovali len o zrozumiteľnosť a čitateľnosť prekladu, ale aj o jeho maximálnu vernosť a presnosť. Básne prekladáme do príslušného prízvučného metra. V snahe zachovať čo najviac zo slovesných hodnôt Jakobeovho humanistického diela usilovali sme sa zachytiť všetky typické štylistické prostriedky, ktoré sú markantné predovšetkým v poézii. Máme tu na mysli obľúbené topické zvraty, synonymiku, metaforiku, rôzne typy amplifikačných prostriedkov a rozmanité druhy zvukových efektov a slovných hračiek, najmä aliteráciu, adnomináciu, homoioteleutické dvojice a rýmy: flos et dos (kvet i med), post nubila jubila (za chmáru žiaru), tangit et angit (vábi i trápi), lectum selectum (lože môže), pro cruce luce (slasťou, nie strasťou), crepitus et strepitus (ryk i krik), faveant foveantque (praje a je priaznivé), habeas, aveas (maj si… maj sa dobre), vireas, vigeas (rozkvitáš, prekvitáš), respexit… despexit (dbala… nezanedbala), lumina columinaque (chvála i skala, resp. bralá), Martis et artis (borby a tvorby), ore et more (slovom i mravom), non sorte aut morte (ni hrobom ni hrozbou), omnia somnia (pletky snov všetky), pectore et ore (duchom i dychom), ut vivitur, itur (ako kto koná, tak skoná), fluctibus et luctibus (v zmätkoch i smútkoch), voveo voto sub pectore foto (želaním z duše ti želaným želám) a pod.

Pri úprave textu sme v podstate šetrili charakter súvekej latinčiny. Preto sme ponechali j na začiatku aj uprostred slov — jam, cujus, ajunt (v niekoľkých prípadoch sme týmto tendenciám prispôsobili začiatočné a medzihláskové i), medzispoluhláskové ae — faedere, caepi, Camaena, Phaebus, zdvojené spoluhlásky ss, ll — caussa, relligio a „neklasické“ tvary — charus, coties, quum, pulcerrimus. Podľa dnešného úzu sme upravovali interpunkciu a písanie malých a veľkých písmen. Interpunkcia bola zväčša nesystematická a nezodpovedala obsahovej náplni a neraz ani zmyslu básní. Veľké písmená boli pravidelne na začiatku veršov a temer u všetkých substantív. Napokon sme opravili zjavné tlačové chyby (prote — pro te, in clyte — inclyte) a rozpísali sme skratky v textoch, najmä pravidelne sa vyskytujúcu postpozitívnu spojku que (proq; — proque, atq; — atque, mutaruntq; — mutaruntque, strepitusq; — strepitusque atď.) a iné zaužívané skratky (cru?ta — cruenta, genitu — genitum, qu? — quem, largiss.q; — largissimaeque). Ostatné opravy a úpravy uvádzame u príslušných básní, resp. skladieb v kritickom komentári. Pred hranatú zátvorku dávame incipit básne (v súvislosti so skladbou Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota číslo verša, v súvislosti s prózou Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum číslo strany) a tvar, ako je v latinskom origináli, za hranatú zátvorku upravený alebo opravený tvar, resp. poznámku o nejasnom alebo pokazenom texte (Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum).

V originálnych textoch i prekladoch vynechávame stránkové kustódy. Koniec jednej a začiatok druhej strany v origináli označujeme v textoch zvislou čiarou. Signatúry originálu prenášame do textov na pravú stranu, a to na začiatok, nie na koniec strany.

V skladbe Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota meníme pôvodné typografické usporiadanie veršov. Verše, ktoré boli rozdelené do odsekov nerovnakej dĺžky, pretláčame v súvislom celku. Verše číslujeme sami. Čísla veršov sú na ľavej strane.

V próze Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum uvádzame i čísla stránok originálu (na ľavej strane) i signatúry (na pravej strane). Pri citácii v štúdii, v kritickom komentári a vo vecných vysvetlivkách používame čísla stránok originálu.

V kritickom komentári podávame súpis všetkých Jakobeových prác, t. j. i tých, ktoré vo výbere nepublikujeme.

Kritický komentár

Symbolon mentis gratae

Symbolon mentis gratae má úplnú titulnú stranu: Symbolon mentis gratae Clarissimis Virtute et rerum Politicarum integritate praestantiss. Viris D. Thobiae Assulae D. Nicolao Rausek Civibus illi Guttnae huic Nymburgae Primariis et D. Vencesilao Viti alias Podkostelsky Civi et Promotori Reipub. Bojo Brodensis optatissimo Dominis Patronis et Maecenatib. perpetuo debitoq; observantiae cultu colendiss. dicatum et consecratum a Iacobo Iacobaeo Gutteno. — Pod titulom na titulnom liste sú dve básne, jedna venovaná Jakobeovi: Nunquam vestra mihi facies est visa Patroni (Ad D. Maecenates Eruditi Juvenis D. Jacobi Jacobaei) od M. Martina Mylia V., Si tibi multorum vis conciliare favorem (Ad authorem) od Viktorína Moravecia Klatovského. Sborníček obsahuje Jakobeov predhovor — venovanie patrónom v próze a 17 Jakobeových básní. Na poslednej strane je oslavná báseň Juraja Candida Benešovského Immerito alterius qui sarto illudit honori (Ad authorem iuvenem optime moratum mihiq; intus et extra statim a pueritia perbelle notum). Tlač vyšla v Prahe r. 1612 (miesto, rok a meno tlačiara nie sú uvedené). Má kvartový formát, [A1] — [A4] = 4 1 (8 str.), latinský text antikvou, grécky text alfabetou, titulná strana v ozdobnom rámčeku. Zachovala sa v UKP, sign. 52 C 19 č. 28.

Titul — colendis. ]colendiss.; predhovor — patronis mecoenatibus] patronis ac mecaenatibus, praestantiis.]praestantiss.; Te quoque, Chotaunsky, Phaebi dux, inclyte Adame, respicit — divitiaq;]divitiasque, quas]quae, dabat]dabas; Quid tibi pro meritis reddam, venerande magister — meiritis]meritis; Idaliae matris renuis qui intrare palaestram — extirpare]exstirpare, Profatti]profaeti, Iuvenens]juvenes, respicit ]respuit.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.