Nový list Panónie Germánii

Prečítaj, Germánia, tie pohromy panónskej sestry,
  prečítaj žalostné slová, dielo to umdlených rúk!
Sťažuje si, že Turek až do jej útrob sa tlačí,
  surovým vraždením všade napĺňa celú jej zem,
vraždením synov zohavuje otcovské tváre,
  Kristove ovečky útle chváce jej divý ten sok.
Nevidíš azda tie vzdychy, čo vydáva zo smutnej hrude,
  vzdychy tie mohli by pohnúť bezcitnú divokú zver.
Polia naše sú zaplavené panónskou krvou,

  vidiek je znečistený hromadou bezduchých tiel.
Opustená je sestra, jej Osud nech sa ťa dotkne,
  zľutuj sa nad ňou a ruku pomocnú poskytni jej.
Čoskoro do otroctva ju odvedie moslimský zbojník,
  ak sa jej budeš zdráhať s povinnou pomocou prísť.
Kde je teraz tá cnosť, čo zdrvila latinských sokov,
  ktorá mstiteľskou rukou získala slávu a česť?
Teraz sa, zbabelá, nechce potýkať s tyranom krutým,
  ktorý ovčinec boží surovo trhá a rve?
Zdvihni sa, Germánia, a vzchop sa k bývalej sile!
  Aká to malátnosť teraz tvoju ti ovláda hruď?
Pripoj udatné vojsko k vojsku strápenej sestry,
  na strašný, zbabelý útek obrátiš turecký voj.
Z panónskej zeme, Germánia, vyženieš Skýta,
  k slávnym titulom tvojim pribudne táto tiež česť.
Ak jej však odmietneš pomoc, nuž ľahko ťa podobná skaza
  postihnúť môže a stratíš meno i slávu a česť.
Lebo ak Grécko by bolo pomohlo pri Heme Trákom,
  ohavným jarmom by teraz Turek mu netlačil krk.
Neváhaj teda strašným tým útrapám urobiť koniec,
  dlhé jej prosby by bolo treba už na váhu brať.
Toto si želá sestra a toto želá si cirkev,
  k tomu ťa vyzýva tvoja minulosť slávna a česť.

Veľká je zaiste chvála a hodna večného mena
  chopiť sa drsných zbraní za rodný otcovský krb,
nie je však menšia, ak rozum odovzdáš do služieb vlasti
  a ak básnickou trúbou podstúpiš šľachetný boj.
Panónska zem je v područí krutého tyrana Turka,
  ktorý ju všemožne trápi, surovo stláča jej krk.
Krem teba nikto z ľudí, čo žehnajú štúdiám čestným,
  v takomto ťažkom čase nevie jej na pomoc prísť.

Dobre to robíš a za tvoju záslužnú prácu ťa právom
  chvália a tvoju zbožnosť chváli aj najvyšší Boh.
Či už bojovní Nemci jej s vojskom na pomoc prídu,
  alebo oželia neskôr čakaním zmarený čas,
akokoľvek už bude, ty budeš ozdobou vlasti,
  nemalej slávy sa dočká nadanie tvoje a um.