Nový list Panónie Germánii

Po druhý raz už,^[1] Germánia, vysiela k tebe
  žalostné hlasy sestra zo svojich zdesených úst.
Vrúcne ťa prosí, jej zmorenej rýchle poskytnúť spásu,
  ktorú jej okrem teba nemôže poskytnúť nik.
Ak ťa však nepohne vďačnosť za všetky sestrine dobrá
  a ak nijakú slušnosť tvoja už nepozná hruď,
prosím ťa, aspoň nech dojmú ťa toľké trápenia strašné,
  ktoré, keď stratíš sestru, čakajú na tvoju zem.
Ako nič nie je sladšie než láska k žene a deťom,
  a keď v lahodnom mieri môžeš si pokojne žiť,

tak sa nemôže nikomu prihodiť nič, čo by bolo
  horšie, než vidieť, jak z ruky tyrana hynie ti syn.
Aby ťa nestihlo toto, nuž chráň sa uraziť božstvo,
  aby si urážkou jeho na seba nestiahla hnev.
Isteže Spasiteľ nechce vidieť, jak hynú mu deti,
  naopak, celou silou snaží sa zachrániť ich.
Prebuď sa teda, Germánia, zo svojho spánku,
  úlohy sväté ti kladie povinnosť tvoja a česť.
Káže to zbožnosť^[2] a káže to ten, čo vznešené žezlo
  kráľovstvám tvojim a všetkým vladárom do ruky dal.