SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Epigram Filipa Melanchthona

[1]


Kto si prečítaš túto báseň, ak Ježiša vzývaš
  a ak veríš, že božie príkazy priniesol sem,
nariekaj nad tým, že boli vyrvané kresťanské zeme,
  toľko národov musí bez svetla božieho žiť,
že tam niet práva a všetko sa deje len dľa vôle vládcu,
  že musia chudáci všetko trápenie otroctva niesť.
Koľko ráz surový vojak, ach, odvliekol materi dcéru,
  vezúc úbohé dievča v ďalekú kaspickú zem!
Koľko ráz vyhnali sedliakov biednych z ich otcovských sídel,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  koľko ráz do vyhnanstva s dcérami išla ich mať!
Ako sa kedysi chovali kyklopi[2] v sicílskej zemi,
  ktorí sa neštítili mäso aj z človeka jesť,
podobnú ohavnosť na celom svete pášu aj Turci,
  ktorí v ďalekých skalách Skýtie mali svoj zrod.
Ak aj z verejných ziel už kráľov nebolí hlava,
  predsa len táto bolesť preniká do našich sŕdc.
Cítime veľkú bolesť, a preto sa modlime vrúcne,
  aby turecké vojská vyhnal preč pravý náš Boh,
aby nenechal vyhasnúť svetlo učenia svojho
  tam, kde na rozkaz jeho majú ho poznať a ctiť.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[1] Filip Melanchthon (1497 — 1560) — profesor na univerzite vo Wittenbergu a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov reformácie. Z našich humanistov sa tešili jeho priazni L. Stöckel, P. Rubigal a Ž. Gelous Torda. Ohlasy z jeho diel nachádzame v básňach M. Rakovského. Jeho pamiatku oslávil bratislavský rodák Juraj Purkircher v básni Anniversarium.

[2] kyklopi — mýtickí jednookí obri, známi z Odysey