ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Text Hviezdoslavovej básne „Ežo Vlkolinský“ sme upravili tak, že sme prihliadali k básnikovmu rukopisu (str. 1—135), k separátnemu vydaniu básne z r. 1890 (Ežo Vlkolinský. Báseň Hviezdoslava. Otisk zo Slovenských pohľadov. Turč. Sv. Martin. Nákladom Slovenských pohľadov. 1890. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine.) a k prvému vydaniu básne v Sobraných spisoch básnických Hviezdoslava. (Sväzok III. Oddiel epický. Martin. Vydanie Kníhkupecko-nakladateľského spolku. 1901. Od str. 263 do 385.) V spomenutom separátnom vydaní z r. 1890 v exemplári, opatrovanom MS v Martine, je mnoho vlastnoručných autorových opráv a vsuviek, no zachovala sa len jeho časť, a to: od str. 31, t. j. od slov „... aj rozsial pšenicu.“ do konca básne.

Čo sme v texte upravili, zaznamenávame a dokladáme stranou i riadkom. Ak sú výrazy, ktoré upravujeme, rovnaké vo všetkých troch vyššie spomenutých našich predlohách, uvádzame text len raz a potom po pomlčke kurzívou je vytlačený text v našej úprave pre toto vydanie. Záznamy o úprave treba rozumieť takto: pošmurne — pošmúrne(vo všetkých troch predlohách je rovnaká forma: pošmurne a v našej úprave: pošmúrne); väzu, -''-, vežu — vežu(v rukopise a v separátnom vydaní z r. 1890 je: väzu, v I. vydaní Sobraných spisov z r. 1901 je vežu a v našej úprave: vežu); kvietim, kvietím — kvietím(v rukopise: kvietim, v separ. vyd. a v I. vyd. Sobr. sp.: kvietím, v našej úprave: kvietím).

Pri textovej úprave pridržiavali sme sa zásad, ktoré sme podrobnejšie uviedli v poznámkach k textovej úprave Hviezdoslavových „Básní biblických“.

Dnešnému gramatickému a pravopisnému úzu sme však neprispôsobili tie časti textu básne „Ežo Vlkolinský“, v ktorých ide o priamu reč oravských ľudových alebo zemianskych postáv. V ich reči sa totiž odrážajú jazykové prvky miestne a zachovávanie týchto znakov je pre Hviezdoslavov rečový realizmus typické. V týchto častiach sme text opravili len so stránky pravopisnej, kým hláskoslovné, kmeňoslovné, tvaroslovné, syntaktické a lexikálne odlišnosti dnešnej spisovnej normy sme ponechali. Práve tak sme ponechali aj pravopisné formy cudzích výrazov v priamej reči, lebo odlišnými pravopisnými formami básnik chcel charakterizovať aj odlišnosť svojich postáv. Všimnime si napr., ako vyslovujú niektoré zemianske postavy cudzie slová, ako sú: oppo-nujem, apellujem, assessor a pod.

Zo zásad, uvedených v Poznámkach k textovej úprave „Básní biblických" a dodržiavaných i v textovej úprave básne „Ežo Vlkolinský“, vyzdvihujeme najmä úpravu písania predpôn z-, s-, zo-, so-, vz-(čo v poznámkach podľa jednotlivých prípadov ani nezaznamenávame), práve tak aj úpravu písania predložiek z, s, zo, so(čo jednotlivo tiež nezaznamenávame). Opravu spisovania prísloviek, ako: od dola— oddola, na oko— naoko, na slepo— naslepo, v tom— vtom(zrazu) a pod. jednotlivo zaznamenávame len pre typizovanie. Dôsledne sme upravili tvary jim, jichna im, ich, neurčitkovú kmeňotvornú príponu v slovesách typu trpeťsme upravili na trpieť, formy prítomného času typu vinena vinie, upravili sme chybné príslovkové prípony, napr. láskave— láskavo, hrave — hravoa pod., substantívne tvary, ako napr. v prsach— v prsiach, do krve— do krvia pod. V priamej reči sme však aj tieto tzv. chybné tvary ponechali, lebo sú typické pre reč, ktorou jednotlivé postavy tu hovoria. Pre zachovanie rytmu, alebo iných zvukových estetických prvkov verša sme vždy uvážili, či by úprava neúčinkovala rušivo.

V oblasti čisto pravopisnej sme sa tiež pridŕžali zásad, ktoré sme vysvetlili v poznámkach „Básní biblických". S tým súvisí aj náš zásah do úpravy písania složených slov, ktoré spisujeme, keď ide o jeden pojem, ako napr. v slovách: ružo-kvietky— ružokvietky, zvuko-hra— zvukohraa pod.