SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predmluva

Dr. Ferdinandovi Špíškovi v priateľskej oddanosti.

Vlani som bol na prázdninách v Mládzanoch, neveľkej pohorskej dedinke v …skej župe. Dedinka leží Pánu Bohu za chrbtom, pod borovou horou na kopci. Poniže dedinky, na krížnych cestách v poli stojí Umučenie. Bľachové telo Spasiteľa miestami hrdzavie, i starý vysoký, hrubý, na červeno natrený drevený kríž je už celý spráchnivelý. Tam som sa oboznámil s malým, nahrblým starcom, chalupníkom Račkom. Starík sa ma spytoval, odkiaľ som, ja sa ho zasa na historiu kríža. Tak sme prišli v rozhovore až do dediny. Keď som vkročil k staríkovi na pohár mlieka, padla mi do očí na stene visiaca fotografia osmahlého mladého, počerného chlapa s neobyčajne širokým slameným klobúkom na hlave, medzi ohromnými stromami neobyčajných listov. Vyšlo, že je to syn. Vysťahoval sa do Južnej Ameriky pred 29 rokmi. Rodičia nemajú už 22 rokov zvesti o tomto svojom najstaršom dieťati. Voľáko sa sťahuje s jedného miesta na druhé. Či by som im ho vraj nepomohol vypátrať? Starík mi nashľadával hŕby listov, karát, fotografií a máp. Že tam najdem i jeho adresy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dal som sa do čítania. Ba niektoré listy som si vzal so sebou do Prahy, aby som pátral po stratenom či zmiznutom. Listy ma dosť zaujaly. Vypisujem tu z nich aspoň niektoré, zaujímavejšie.