Verše z denníka
Autor: Janko Čajak
Digitalizátori: Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Ivana Černecká
Čo to za cit v duši mojej zniká,
že mi slová na rtoch klesajú,
mysli radostné sa striedajú
a srdcom hnutie svaté preniká?
Oj doba, je to pre mňa veliká
apušku deň mena drahého
a zblíženia času blahého,
kde cit posvatný v túžbe vyniká!
Oj, plyňte tedy slzy radosti
v voľnom toku prez tvár moju
a proste tam toho z výsosti,
pri tichom svätievať pokoju
a dlho snívať… sladký žitia sen!
[1] Jozef Plech (Plch) zo Zemianskej Dediny z Oravy (nar. 1797) bol po skončení teológie vo Viedni profesorom a rektorom vrbicko-svätomikulášskej školy, kde učil vyššie triedy. Janko Čajak sa stal učiteľom nižších tried, zarobil si na štúdium a Plech ho poslal do Viedne. Plech písal aj verše a učil i Janka Kráľa a štúrovcov.
[2] od jeho syna — ide o mladšieho syna (Matúša Miloslava Plecha), ktorý bol J. Čajakovým spolužiakom levočským po r. 1846
