ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sedí Karol pri potoce,
sedí Karol pri potoce,
umývá od krevi ruce,
umývá od krevi ruce.

Sedí Karol pri potoce, hoja hoj;
sedí Karol pri potoce ej!
umýva si z krvy ruce, Bože moj.

Čo si Karol, čos’ urobev? hoja hoj;
čo si Karol čos’ urobev?
ej, ked si ruce zakravev, Bože mój.

Zabev som si holubičku, hoja hoj;
čo sedala v okenečku…

Venne, v noci hrkútala…
mne smutnému spať nedala…

Nebola to holubička…
leš to bola frajerečka…

Tí šuránske zvony zvoňá…
uš Karola kati hoňá…

Ti váradcké dozváňajú,
uš Karola doháňajú…

Novozámske dozvonily…
uš Karola dohonili…

Švainsbach. M. Frič M.

…
Vletela mi do maštale…
medzi štyri kone vrané…

Koníčky sa naľakaly,…
moju milú zašľapaly…

Zašľapaly a velice,…
až jej poznať podkovice.
Podala: Beta Sivákova, Myjava (Nitr.)
Podobný variant podala Zuzanna Liškova, 70-ročná z Leštin (Orava).

…
Širuj Janík, širuj kone;
čo tu vidiš, všetko tvoje.

Videl som tam jednu lúčku,
na tej lúčke šibeničku.

Keby ja bol o tom vedel,
že ja na nej viseť budem!

Bol bych ju dal odmalovať,
striebrom, zlatom povykladať.

A u spodku mramor-skalu,
kde ja skloním moju hlavu.

Povedú ho cez Košice;
budú plakať try dievčence.

Jedna plače, že jej je brat,
druhá plače, že ju má rád.

A tá tretia len tak fiká:
Škoda môjho frajeríka!

Podal: A. Hvizdák, Žilina.

Šedzi Karol pri potočku eja, hoj,
ej umiva si z kervi ručki, Bože moj!

Karol, Karol, coš urobil,…
ej, ze si rúčky pokervavil?…

Zastreliv som holubičku,
co šedala v okenečku.

Vedne, v noci hurkotala,
mne bjednemu spac nedala.

Uz ho vedu bez ulicu,
na visoku šibenicu.

Kebi ja bul o tim vedzel,
za ja budzem na nej višet!

Bul bym ju dal obmurovac,
zlatom, striblom obvakovac.

Kolo spotku s dukatami,
kolo verhu s tolarami.

A na verhu zlaty krížik
že Karol žil…

Na ten križik zlatu partu,
ze to všetko pre frajerku.

Na tu partu zlaty venec,
zeby znali, ze mladenec.

Podala Maria Vilčekova, z Kolačkova (Spiš).