ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kým páli žlč a mozog hnie
tvrdý ako kameň
volať neprestanem
z hlbiny srdca slobodne
o pravde
spravodlivosti
a práve
o biede úbohých
krivde
a utrpení
o zradcoch
vrahoch
a pomstiteľoch víťazných

Čas vládca všemohúci viem
zdeptá moc a sviaže putá
zrade
ktorá padne mečom prebodnutá
a svetlo blahá povodeň
tryskne v pukoch v našom sade

A kvetom bude pravda
spravodlivosť
právo

Ó človek národy ľudstvo

Nech tečie krv a oheň páli
aby ľútosť veľká bola
aby živí oplakali
márnosť márnej pýchy
aby iba nádej holá
premenila biedne vzdychy
na semeno blahodárnych snáh

A páli žlč a mozog hnie
ach tmy polnočné
hodiny bijú
zvoní rým
môj výkrik jediný
nad ránom
Smrť zradcom zbabelým
Smrť vrahom Germánom
Hrdinom vavríny

K výšinám pustým pnú sa komíny
Kdeže sú kdeže čierne zástavy
zástavy dymu čierne zástavy chmár
kdeže sú vlaky hlučné jachajúce
a ktože vlaky ticha pristaví
Ach vlaky ticha dlhé vzdychá proletár
na rohu stojí na rohu prázdnych barikád
a k výškam čistým žalujú oči mrúce
tie oči ktoré žily v ohni železiarne
tie oči ktoré slepnú v slnku falošnom
tie oči vypálené nežalujú márne
tie oči netešia sa márnym snom
tie oči neošiališ nikdy mámivo
cez brány vylámané budovami blúdia
kde hučal práce vlak a bilo kladivo
kde stroje spievaly pieseň o mozoľoch
kým neprišiel barbar i otrok jeho Moloch
I zmĺkly stroje dohučaly vlaky
na rohoch biedy postávajú robotníci
ulicou rozstrieľanou vlečú sa jak vraky
a ruže zúfalosti vykvitly im v líci
A vlaky ticha idú čistou výšinou
cez budovy ticha čiernej železiarne
cez trosky barikád rozstrieľanou ulicou
za noci tichej v ktorej zrak mi starne
A vrchy cvendžia ako výsmech bludný
a oblak smútku v oblakoch si podávajú
nad biedou chatrčí nad týmito ľuďmi
a lesy bezozvenné sivý závoj majú
a slnko nevyčarí úsmev v tvári
bo na smrť sú ukonaní proletári
bo na smrť sú ukonaní bez práce
čakajú na sirén na vlaky hučiace
čakajú
čakajú
čakajú
kým idú vlaky ticha smutné
ó kto im nekonečné rady utne
v neónoch nocí žiari veľká stanica
a vlaky s kupé SMRŤ bezplatné sú
ó ktože bedár biedny pôjde s nimi
ó ktože šťastný vlaky tieto zmešká
kým prejdú krajinami stratenými
Je tajná cesta do zajtrajška z dneška
tie vlaky s kupé SMRŤ ľahko zlákajú ťa
a hrana smrti bezpečne je skutá
A na smrť sú ukonaní proletári
čakajú závan víchra ktorý svetom zmieta
pre krivdu nevýslovnú v tejto chvíli
Stroje im ukradli a prácu zastavili
Čakajú a čakajú a čakajú čakajú
čakajú v nude zadebnenej tvrdne päsť
čakajú koniec tohto prekliateho sveta
čakajú čakajú svoje zmŕtvychvstanie
čakajú a kliatbou píšu na oblohu manifest

Mozole moje ach
fabrika život štôlne šedý stroj
obraz slnka zadymený
voda mutná čierne steny
čudesá moje pokoj môj
iba iba v snách

Sny plaché venčia márnivosť
počiatok bludu námesačných ciest
však môž byť
zmenia sa v skutočnosť
a v balzam lieku na slzy a na bolesť

A jak kvapka času do kvapky sa vlieva
jak báseň moja v krásu vniká
tak rastie sen nášho robotníka
že nesklame ho roztúžená viera

Sen ach ten sen o slnečnom svite
o šťastí
o radosti
o pokoji
keď prasknú zakuklené nite
keď prepadne sa sudba kliata
a túžba po chlebe sýtosťou sa zhojí

Ó sbohom noc chystám sa na výkrik
sen sa stráca
vitaj skutočnosť
keď ohlásia nám bankrot zlata
keď ocení sa jediná veľká ctnosť
symbol žitia
PRÁCA

To slnko nekonečne staré
večne nezmenené
vydá nové lúče
a ozdobí tváre
Tá noc tá noc starostí trudné tiene
zmení tajné kľúče
nebude už katom
lež ona jediná
vo hviezdach vládnuť bude zlatom

A peniaz striebra lesklý omam
podobný klamným slovám
nebude nikdy
lákať lakomstva lačné oči
bude len pýchou kovov
jak pena striebristá v rieke
čo krajom úrodným
v zátokach sa točí

Sen ach ten sen o slnečnom svite
túžby čisté
radosťou
šťastím
bol by iste
Necítite

I stavajme mosty
k tejto skutočnosti

kým kvapka času do kvapky sa vlieva
a báseň táto v krásu vniká
nech rastie sen nášho robotníka
že nesklame ho roztúžená viera

Je život nekonečný v svete
predsa však kopí mŕtvoly
Počujte hlasy dávnoveké
nech živých život zabolí
Počujte ústa pridusené
o tom čo len my mŕtvi vieme

Z nánosov večnej histórie
zaváňa mrzko nízky puch
v prepychu hávov hniezdia zmije
im poddával sa živý duch
a za dňa hromadily tiene
O tomto len my mŕtvi vieme

Dve tisíc rokov cesta dlhá
deň a noc na reťazi zmien
nešťastie šťastie svit a mlha
čas bežal padal v hĺbky tiene
len sudby ľudí nezmenené
O tomto len my mŕtvy vieme

Ó chvíle mámivé a lstivé
žalujú časy dávnych čias
ach umy ľudské pamätlivé
žalujú bratia mŕtvi z nás

My živí ľahko zabudneme
O tomto len my mŕtvi vieme

Závoje čierne smutnej prizmy
prekliata spráchnivená hať
chystajú stále kataklizmy
A musia znova umierať
úbohí ľudia bludu v mene
O tomto len my mŕtvi vieme

Všetko sa v tvare časom mení
chór tento nezmenil sa však
stáročia dlhé nezmenený
i teraz bôľne zneje tak
Výčitky hádže v duše nemé
O tomto len my mŕtvi vieme

Zpod trosiek Stalingradu Lvova
Brusela Paríža a Caen
z miest poznačených krížom znova
zo všetkých sveta hriešnych strán
čuť hlasy hrobom pridusené
o tom len my mŕtvi vieme

Hoci oko slzy kropí
hoci súmrak tváre kryje
kríže tlejú desia hroby
len nepadnúť
do osídiel blasfémie

Príde leto budú snopy
jeseň srovná mŕtve bludy
ovenčíme vencom hroby
zabudneme
na zlých ľudí

Slávou zvonia blízke diaľky
zabudnite na storočia
hositórii katafalky
v budúcnosti
už nás azda nezotročia

Lamentácie
Ó ó ó
nebedákajte
Je vojna a boj predsa krásny je
Ľaľa stranou rytmu výbuchov
leží si ľúby lazaret

Ó ó ó
nebedákajte
Milosrdnstvo bližných veľké je

Ó ó ó
nebedákajte
Vojačik bledý postrieľaný
nestrachuj sa
budeš žiť

Ó ó ó
nebedákajte
Obviažu tam bôľne rany
odrežú ruku prestrelenú

Modlitba

Nestrachuj sa budeš žiť
vojačik bledý postrieľaný
aby si krivdy svedkom bol a
by si šialenstvo ľudí bláznivých
životom celým žaloval

Len Ty mlčanlivý Boh
sprevádzaš cirkus tento mlčaním
Snáď nemáš ruky
ktorou si ubil
svojich bohoruhačov
Ó ó ó

Je život veľká vec a predsa nič
je vojna a my si nevšímame
či zhynie generál či pohonič
a slza za nich nám sotva skanie

Ja predsa plačem v žiali storakom
storakou bolesťou rozhlodaný
nad matkou jednou s malým dieťaťom
nad láskou nad krásou nad hviezdami

Hľadala matka v holiach bezpečnosť
za noci mrazivej desom hnaná
zamrzla víchrom snehu na večnosť
úbohá a šťastím ukonaná

Rozplývaj sa pred očami
v oblak hustý z cigarety dym
nech ma tvoja tôňa mámi
a nech toľkú biedu nevidím

Rozplývaj sa v oblak hustý
stváraj čarokrásne obrazy
v ktorých hynie šakal pustín
v ktorých nádej naša víťazí

Ach svet tento čudný Jeruzalem
kostoly krásne hradby staré
minarety domy rady paliem
i slnkom opálené tváre
Ten život život život mnohotvárny
premietam v duši na obraze
tých ľudí čo sú žobrákmi či otrokármi
tých ľudí s vidinami prízrakov
tých ľudí v sláve a či v skaze
pochodujúcich cestou ďalekou

Ach svet tento čudný Jeruzalem
na slávu hanbu myslím časy
a neviem či teším sa či šaliem
keď súmrak slnko v mori zhasí
Tú žalosť žalosť žalosť nenaložíš
výšavám do hviezdneho voza
tí ľudia ktorých biedou množíš
zmámení vidinami prízrakov
po tebe cesta Via dolorosa
kráčajú večer k Múru nárekov

Ach svet tento čudný Jeruzalem
ty mesto slávne Dávidovo
ja ti hriechy minulosti kľajem
a na budúcnosť zdobím slovo
Ten život život život nekonečný
ovlažiť musí vánok rosa
žiť musí ľud ten nezráňaný mečmi
zbavený všetkých vidín prízrakov
teba znať nesmie Via dolorosa
čo vedieš žiaľom k Múru nárekov