ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ajhľa tiahne už kalužami blatných ciest
vrah porazený otrokár
Ajhľa tiahne už kalužami blatných ciest
Darmo si sníval slávu bludných hviezd
nadarmo strojil barikády zrád
a dupal Europy šíru zem
kým bič poznačil mu zakuklenú tvár
na rady spupné prišla povodeň
a splatil dane v daždi kanonád

Tak šliape tiahne rozdupaným blatom
rad zdivočelých karaván
zpät do brlohu
lup z cudzích mozoľov stáva sa mu katom
a krv mu pije nacicanú z rán
Vek tento neúprosný píše novú slohu
o pravde katanových
o dušiach pokorených
Liek novozrnný varí pre nich
staré hradby rúca
aby nové staval na nich

Tak tiahnu blatom duše podlé
a beznádejne zhynú v ňom
Lož uctily si pre pohodlie
lež stala sa im osídlom

Tak tiahnu rozdriapaní
utekajú pred pravicou ohnivou
tí pokorení svetapáni so zlomenou kopiou
Tí čo siali medzi bratov nenávisť
tí čo chceli zprzniť histórie list
tí čo kuli pancier falše na rany
tí čo sľubovali bludom ochrany
tí čo priadli nite smutných bratovrážd
tí čo bedárovi sobliekali plášť
tí čo ľuďom zabúdali na meno
tí čo zaorali hriešne semeno

Tak tiahnu už tiahnu do neodvratných skáz
jeseň blatná špliecha ich zimou páli mráz
kým prejdú blatom vlastnej špiny
kým odpykajú nevýslovné viny
kým prejdú blatom krvi vyliatej
kým pery rozpukané zmočia v nej
kým prejdú blatom pokorenia
kým šat svoj na šat ľudský zmenia
kým prejdú blatom poblúdených čias
kým neumlčia gong a bubna hlas
kým prejdú blatom svojej pýchy
kým rev svoj stíšia na hlas tichý
kým prejdú blatom pút a reťazí
kým prejdú blatom prázdnej slávy
kým nespoznajú pravda víťazí
kým sklonia zdivočelé hlavy
kým prejdú blatom krutej porážky
kým nepostavia právo na vážky
kým prejdú blatom a cit zbudia
kým nebudú z nich znova ľudia

Tak šliapu ešte zem
však v ušiach hučí smrti vodopád
rady im riedi šíra povodeň
a zo zrád dane platia v daždi kanonád

Ó Europa Europa hriešna zem
cez veky mŕtvolné zmietaš sa kŕčami
jak plápol márnivosti márnej plynieš z tiem
do výšok pýšiš sa trudnými horami
a v oči pohasnuté fŕkaš bahno hlien
Europa ó Europa

Ó Europa Europa hriešna zem
more ťa rozrylo na zdrapy prekliate
kto pretrhne ti noc a stvorí nový deň
ozveny nádeje i slnko usmiate
záveje šťastia dažde ladné šplechot pien
Europa ó Europa

Ó Europa Europa hriešna zem
v zrkadle včerajšku planie ti hyzdná tvár
a históriou defiluje zkaza len
ktorú zášť zdobila a oheň zpoza chmár
šialenstvo smiešne minulosti bludný tieň
Europa ó Europa

Ó Europa Europa hriešna zem
blud dlhých storočí hynie už naposled
a z ryku víťazného v sláve toľkých mien
z pokory hrozivej a z biedy toľkých bied
vyrastá na skutočnosť spásonosný sen
Europa ó Europa

Ó Europa Europa hriešna zem
do slávy chystám sa zavíjať básne rým
v dni radosť veľkú vypovedať chcem
nad pravdou víťaznou nad právom víťazným
pri konci utrpenia mužov detí žien
Europa ó Europa

A víchor búri rúca hrádze beznádeje
mŕtvolný závan sviec zháša
Už nám na hraniciach veje
hej slávne veje
zástava naša

A tanky idú tanky mocných bojovníkov
cez naše dediny a polia
Tanky nepoddajných šíkov
tých slávnych šíkov
čo zradcov skolia

Už budeš volať sláva sláva brat môj rodný
v čas tento vzácny predvečerný
Budeš volať mena hodný
tej slávy hodný
slobody verný

Už jasáš jasáš jasáš jasáš nevieš ani
a cievy pieseň krvi hudú
Nik ti radosť nezabráni
hej nezabráni
po rokoch trudu

Len chvíľa malá veľmi malá málo celá
aby z tej krvi pieseň
krajom celým zašumela
hej zašumela
slobodu nesiem

Bo víchor búri rúca hrádze beznádeje
mŕtvolný závan sviec zháša
Už nám na hraniciach veje
hej slávne veje
zástava naša

Už ľud môj jasá
jak srdce výško zvoní
voľne dýcha
jak hlahol ozýva sa
a radosť stáča do kalicha

Čuj hromy rozorvané
Veď blesky rozčesnuté
Nadšením ožívame
Ó koniec otroctvu a knute

Pozdravujem ťa slávne vojak Červený
čo prichádzaš k nám v daždi granátov
ty ktorý neznáš bremena ni prekážok
ty ktorý neznáš milosti nad zradcami
len búšiš päsťou pravdy do brán temnoty
jak víťaz nad kliatbou i sudbou prastarou
ty vojak krásny dunivý tvoj pevný krok
krajinám zotročeným dávaš životy
poklady večné pečať šťastia na nich
Buď pozdravený
v mestách našich rozstrieľaných

Pozdravujem ťa sloboda naša v ohni Európy
výkriky schríple v zemi zmŕtvychvstávajúcich
výkriky čo prebúdzajú nemé hroby
hľa žije vaša pravda vaša česť
zapáľte ohne znovuzrodenia
chystajte vence slnku
na slávu veľkú pozdvihnite kalich
bubnujte marše nové
a zvoňte
slávne zvoňte
v mestách našich rozstrieľaných

Buď pozdravený tento čas
na troskách miest rozstrieľaných
Postavíme znovu rovy
len ty nám svieť úsvit nový

Zástavy vejte blahej slobody
i plápolajte lúče purpurové
je málo sily v mojom slove
na tvoju krásu sloboda
na tvoju veľkosť hviezdnych výšin
na tlkot krvi mojej sloboda
na radosť zbiedenej rodiny sloboda
na hlahol sŕdc rozvučaných
v mestách našich rozstrieľaných

Nič zvláštne nič divné nestalo sa
je to tak prosté prosté celkom
v tom behu právd a boja veľkom
jak vánok nočný či z rána rosa

Nič zvláštne nič divné nestalo sa
len to že v prenádhernom Dóme
jak predtým dávno teraz zase
budú sa modliť naše Otčenáše
a v ulíc čulom pestrom shone
uvidíš východniarske kroje
ktorých farba mestu tomu svedčí
i ozyv blízky našskej reči
i dávnych dejov zašlé voje
katafalk temný história kosá
k tebe sa predsa priznávame
metropol naša mesto známe

Nič zvláštne nič divné nestalo sa
v tom dejstvovaní večnej drámy
Prach mŕtvych storočí bude klesať
na stránky dopísaných kníh
a život bude ďalej plesať
život novou jarou preoraný

Krok za krokom meriaš túto zem
sloboda naša zúbožená
v obeti stále stále novej
Ach koľko krvi vylialo sa na tvoj lem
a koľko dymu žertvy Ábelovej
vznieslo sa k výškam slávy tvojho mena
ty dúha vytúžená

Oheň múk a krv a slzy viem
je veľká veľmi tvoja cena
sloboda naša idol vekov
ty svetlo sŕdc a prvopočiatočných tiem
v ktorých šiel bedár nohou spätou
za tebou čarokrásna žena
skutočnosť vyčarená

Si krásna sťa by zo slnečných pien
lež nikdy taká ako pena
sloboda srdca duše umu
ó palác neskutočných mramorových stien
Kto vysní krajšie majestátnu dumu
o tebe najvábnejšia zmena
Buďže nám nepremenná

Večne ozdob spásou túto zem
čo je tak strašne zohavená
ty studňa žriedlo blahý prameň
lúč slnka ihravý a šíra povodeň
ja velebiť ťa neprestanem
myšlienka toľko poškvrnená
lež predsa posvätená

Ó koľko jarí prebehlo tu
koľko vánkov kvetných
koľko lúčin vialo slnku na počesť
lež
kto vypovie
koľko potu vylialo sa v zmar

Nádeje jasné prinášala mnohá jar
nádeje márne
sivé volky hajs
gazdu vám bičom poháňa
otrokár

Opieraly sa smutne v temä hôr
nebesá slnkom znavené
ostával popol šedej jesene
jablká maly kyslú chuť
bo lupne kvetov májových
opadaly skôr

A jak sa menil času tvar
generácie mrely
na stráni kamenistej
vždy zastal nový hospodár
znoj hyzdil jeho tvár
však v duši nádej vrela
viere veľkej skladal dar
kedy už príde nová jar

I smial sa nad tým otrokár
ešte sa smial
smiechom šibeničným
hoci ho dusil omam
z krvi stúpajúcich pár

A keď sa pominuly hrôzy chmár
z ľútosti
z pokorenia
a utrpení mnohých
zrodil sa azda nový človek
konečne azda nový človek
pamätlivý
ktorý spozná
že prišla
nová jar