ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sneh vŕškov bielych lemuje výšavu
a hora dýcha v čarokrásnom sni
a ozýva sa a čuduje sa
aké to hviezdy padajú zo splavu
aký bes krajom pádi za besmi
a fŕka iskry hor na nebesá

A mrazy spaľujú sféry ďaleké
a vrždia za noci srieňom na rieke
a víchor duje duje

A cestou vojsko pochoduje

To vojsko nekonečných radov
po pláňach zasnežených ženie sa
vyštvané hustou kanonádou
na poliach či u lesa

A zima hádže smršte mrznú ruky
do kosti režú bubne výbuchov
zem stuhlú rozrýpanú dupú pluky
ozvenou neprestajných pochodov

A hudbou strašnou hučí hviezdny rov

Len v húšti spytuje sa plachá zver
prečo tu tichý pokoj vymizol
ktorý len ona rušila jak netopier
za nocí rozžiarených v strede hôr

Na humnách nezrieš vycivených vrabcov
jak ďobú zabudnuté hrozná strapcov
Ktovie v ktoré zašly strany

Iba streľba besnie v pláni

A zatiaľ priženú sa snežné chmáry
December štvaný padne do snehu
Rok nový zmení čísla v kalendári
a stromy hlásať budú velebu

Oj krásou ovenčené januáre
i líšky chodily nám do dvorov
Dnes strachom zhyzdené sú naše tváre
len nádej stáva sa nám oporou

A prídu ešte vetry fujavice
a zima bude ďalej kraľovať
a ruže krvi zafarbia nám líce
a víchor šíre pláne preveje

Za zmenou zmena pôjde nová stať
na luhoch nakopia sa záveje
záveje veľké ako naše bôle
ktoré nám kopil súmrak piatich rokov

Lež dujte vetry snehy na bôle
obväzy biele neskutočných anjelov
plášť bunda chatrčiam či stodole
a rúško bujné rozčechraných snov

Záveje nové budú tejto zimy
a novou krásou pokryje sa luh
Čarovnosť s nádejami radostnými
a ohlas našich najskrytejších túh

Sloboda krásna ako čistá pláň
hviezdice radosti a novej nehy
čo tryská vytúžená z veľkých rán
a plní dušu i svet ako snehy

Len páľte mrazy sféry hučte s výš
Padaj smršť a škrípaj srieňom huj

Ty ľud môj nové časy uvidíš
utešený vpád

Ty ľúty víchor prevíťazne duj
a
pozdravuj
vzrastajúce hradby kanonád

Premena vyčarená žalosť hrozná
zrak letí do výšok a do diaľky
jak náhle zobúdzam sa zo sna
Vianoce krásne hviezdne ilúzie
Kdeže sú kdeže zvučné hrkálky
ihličie vonné ktoré zlato kryje
ó stromček prenádherný samý jas
stá túžob vyplnených veľkej lásky
úprimnosť očí ktorá teší nás
nadšenie radosť ľubozvučné piesne
i pokoj blaženosti a nie masky
čo z duše stúpa v dušu zasa klesne
chorály precítené súzvuku
dotyky nebies nehou naplnené
milión svetiel vábny ohňostroj
a srdce roztúžené v rozpuku
ten omam sladký prezázračné tiene
záblesky skrytých tajov úžas môj
Kdeže je kdeže všetko toto krásne
čo tešilo nás pominulé roky
Ach fantázia moja hasne
len v noci skvitnú kvety na obloky
v mesačnom svite maľuje ich mráz
a hory ozvenami čudne hučia
a ľudia nepoznajú žiadnych krás
na lícach skrehlých ligoce sa žiaľ
bo túžby po radosti večne pučia

Už som vás ó Vianoce oplakal

Vianoce krásne hviezdne ilúzie
Kdeže sú kdeže zvučné hrkálky
ihličie vonné ktoré zlato kryje
volanie preslávnostné od diaľky
to čaro nevýslovné stromček jas
zvončeky čačky záblesk postriebrený
čo roky toľké utešilo nás
a v oči nasypalo zlaté peny

Oj niet ich nieto krásy týchto mien
radosti plameň rozžiarené sviece
len víchor duje kvíli do okien
a hviezda na nebi sa netrbliece

Ó symbol svätý betlehemské jasle
kdeže ti tvoja hviezda jasná svieti
spomínaj časy dávne časy zašlé
lebo dnes netešia sa malé deti
lebo dnes ku mame sa túlia v plači
len slzy čisté horia ako plameň
a mama utíšiť ich sotva stačí
núkajúc teplo unavených ramien

Kdeže sú kdeže sú bieli anjeli
anjeli výšin prebáječných snov
čo na oblaku na zem sleteli
zobudiac ostražitých pastierov

Oj bdite neodchádzajte pastieri
lebo dnes vlci lúpia vaše stáda
ja zvestujem vám by ste vedeli
že zvod v podlosti sa ku vám vkráda

Kdeže si kdeže tichá svätá noc
zázraky ďalekého orientu
ó príďte teraz príďte na pomoc
lebo nás ťaží zkazy kameň tu

Tu páru ticho besné štekoty
úskalie zradné nakopená hrádza
namiesto jasu samé temnoty
a lásku láska bezohľadne zrádza
tu život nový veru nerodí sa
len pomsta obeť stále novú žiada
šialenosť hoduje tu rana hnisá
a vidíš iba zrada zrada zrada
Vianoce také neznal ešte nik
do dumy ťažkej upadajú hlavy
lež v kŕčoch svíja sa aj podvodník
a vietor strháva mu vence slávy

Vianoce také neznal ešte nik
kdeže sú kdeže radosť krása jas
chorály piesní zvuky harmoník
čo toľké roky potešilo nás

Len slzy slzy slzy bolesť dravá
rad sviecí päťročného súmraku
zúfalosť nekonečná ako riava
a smútok ako závoj povlaku

A mrazy ľúte zasnežené luhy
zrak mútny ktorý stále chradne
noc preplakaná víchor tuhý
lež predsa nádej v srdci na dne

Vianoce tieto pominú sa v čase
bez lesku žiary radosti a krás
Vianoce nové prídu prídu zase
a s nimi hlahol piesní blaha jas

Vianoce sú sviatky veľkej lásky
pochodeň zázračnosti zažatá je
ale ľud môj snáša útlak ťažký
a preto horko preklína a kľaje
Nadarmo Vianoce sú sviatky sväté
lásky nieto iba strašná bieda
nenávisť rozožraté srdce strebe
a útroby pomstychtive zjedá

Hľa ľud môj k prachu zemi pokorený
zúfalosť vzplála neuveriteľná
už päste stínať začínajú ženy
na kúsok chleba deťom strežie šelma
Ó chlapov odvliekli nám do poroby
dediny mestá hriešne zrabované
na cintorínoch kopia nové hroby
výsmechu slinu prikladajú k rane
a ľudí bičom ženú ako stáda
Zem naša rabom pošliapaná
Vrah tento nebojuje ale skráda
A nám len treba čakať čakať rána
Ó nebo strestaj tohto otrokára
ľud môj horko preklína a kľaje
Nech ťa kliatba pekiel ihneď skára
nech ti diabol dychu nedopraje

Nadarmo Vianoce sú sviatky sväté
lásky nieto iba strašná bieda
nenávisť rozožraté srdce strebe
a útroby pomstychtivé zjedá

Vianoce kliatby zášti utrpenia
otroctvo oheň zkazy plač a škripot
Ó chvíľa slávnostného Narodenia
ty nie si ľuďom studňou potešenia
Čuj Preslávený šialenstvo a chichot

Ó láska dnešná vzorná irónia

Príď zroď sa dieťa krásne Boží Syn
Kristus
Plač v betlehemských jasliach zimou
chvej sa

Stá miliónov nárekom sa svíja
Kdeže je láska Tvoja najmocnejšia

Ó kúzlo zimných večerov
dnes tvoje hviezdy pohasly
a zlatom nešpliechajú čierne báne
jak predtým
keď deti túlily sa k mame
očarené teplom krbu
keď v izbe húdlo pradeno
oheň praskal v peci
či vrčal fantázie kolovrátok
na humnách tichosť vládla
v stajniach prežúval si statok
a deti dobré
deti krásne naivne
načúvaly
načúvaly
tým nekonečne bájnym rozprávkam
ktoré vyprávala
tak krásne vyprávala
zlatá mama

O krajine zakliatej kde slnka niet
o princeznej začarenej do kvetu
o princovi udatnom
o strigách zlých a bosorkách
o ježibabe falošnej
o vodníkovi úlisnom
o vílach tancujúcich v svite mesačnom
o šarkanovi čo mal sedem hláv
o zakopanom poklade
o žobrákovi úbohom
o deťoch bohatých a sirotách
o krivde a pravde
o dobre a zle
a o tom
ako sa všetko pekne skončí
keď
Dobro
víťazí

Ó fantazmagória detských duší
vy kúzla nocí hviezdnatých
pozlátka mojich očí
ozveny dávne
dávny sen

Ach dnes stratily sa tieto báje
kúzla nevýslovné
v hluku neúprosných čias
Len clivosť
clivosť krutá ostala
a tá hniezdi v očiach malých detí
jak sedia učupené
v kútoch dnešnej hrôzy
a načúvajú
úzkostlive načúvajú
víchru tejto zimy
čo divo duje
a hádže smršte smrti do okien

Ó dni neľútostné
kedy kedy pristavíte
šialenosti beh
a potom naplavíte
zázračnosti breh
keď naše deti malé
za nocí krásnych hviezdnatých
počúvať budú
rozprávky temnôt minulých
rozprávky nových šťastných čias

Stá miliónov nešťastných
ľúba tvoj príchod
rok 1945
s túžbou
a nádejou

Stá miliónov dúfa
v tvoje šťastné dni
rok 1945
a verí
v záblesk pokoja

Rok 1945

Cesta tŕňová
k métam