E-mail (povinné):

Ján Brocko:
Ohlas

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Michaela Holíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 50 čitateľov



  • . . .
  • III
  • IV
  • V
  • . . .  spolu 5 kapitol
  • Zmenšiť
 

IV

Pomsta hôr


Šesťnásť Nemcov hrdých odvážnych
vybralo sa do hôr
do hôr slovenských

List za listom tíško klesá
tichosť ruší iba dych
jeseň duje zima výškou trôni
ale v hĺbkach lesa
zašeptly si stromy

Čo si šeply ktože kto vie

Pohnulo sa krovie
zašumelo tisícimi jedmi
ako rozsyčaný had
a do ticha treskol automat

Padli Nemci padli siedmi
A jeseň dula dula dula
a
padal
padal
padal list

A hore v stráni
zasmiali sa partizáni
Bolo vám treba do hôr ísť

Tikot slovenského srdca


Bi srdce horúce ohňom žiar
pach krvi vyliatej stúpa z pár
Slovensko musí žiť
Čas slasťou zaplatí za trýzeň
hľa hmotnie vidina krásny sen
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce a reťazami škríp
päsť mečom bojuje duša sní
Slovensko musí žiť
Zmĺknite ozveny plavý smiech
Cit túžbou jedinou zhrýza nech
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce a reťazmi škríp
Teč voda a piesok syp sa syp
Slovensko musí žiť
Reč táto zmeň sa zmeň na chorál
huč s výšok a nebotyčných brál
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce zurčia už kaskády
na štítoch zasvitly lampady
Slovensko musí žiť
Zrak plameň a ošiaľ divoký
tie slová plynú jak potoky
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce roztáčaj hodiny
za šťastie zbiedenej rodiny
Slovensko musí žiť
Ty žeň nás pobádaj chvatný prúd
osídla znič nedaj upadnúť
lež isto zvíťaziť

Chlieb každodenný partizánsky


Velebím ťa
chlieb každodenný partizánsky
tvrdý ako skala
čierny ako žúžoľ
v triaškach nadšenia
v handrách hladu zimy utrpenia
predsa chutný
posolený krvavým potom kliatej
minulosti
voňajúci ružovým zajtrajškom

Živ našich partizánov
tam vo vysokých horách
v dúpätoch líšok a vlkov
v údoliach zapadlých
v roklinách
a dávaj im silu víťazných rúk
trhať a lámať
putá
ktoré hrdúsia ich bratov

Buď požehnaný gloriolou
ktorá ovenčí históriu našu slávnu
Buď požehnaný
výdychom pokolení budúcich

Velebím ťa
chlieb každodenný partizánsky
jediný pokrm dobrý poroby našej
najkrajšie ovocie srdca
ty čo zaplašuješ predstavu smrti
a dávaš národu žiť
žiť a dočkávať sa úsvitu
napájaš ma miazgou nádeje
a chutíš ústam našim
volajúcim
po slobode

Nezúfaj


Nezúfaj ešte brat môj milý
nad hrôzou týchto karantén
Zrak zatni do výšok a dupaj zem
aby sme život nezradili
lebo sa ešte zrodí žena z krajších žien

Je obraz toto strašný veľmi
poblúdenie tejto kométy
i dojem ktorý uletel mi
Však nekvíľ zúfalosťou Rigoleta
lúč zatratený znova zasvieti
a z prachu trosiek rozmetaných
a z popola šedivého
a z dymu zkazonosných ohňov
a z krvi očernetej
a z kostí v hrobe tlejúcich
a zo sĺz utrápených matiek
povstane nový obraz sveta

Nie svet tento celý nie je Babylon
jeho osud v kvetoch bude prekvitať
na púštiach spadne iste manna
zo skalín voda bude tryskať
Cybella zeleň skrášli svoju
oázy skvitnú v kráse fatamorgán
na nebo rozprestrie sa akvamarín
a slnko bude vládcom majestátnym

Tak dumám v tichu polnočných kantilén
k ústam zdvíham pohár vína trpkého
a budúcnosti privolávam Sláva

Ty človek človek krotký budeš žiť
slovenský drevorubač zatne do dejín
na Rusi šírej zabroneje pšenica
chlieb nový chutnať bude baník francúzsky
v Kanade stáda bujné budú pásť
Ind zbožný obrobí si plantáže
Beduín oči stočí na východ
a černoch bohov uctí tancom podivným

Ty človek človek krotký budeš žiť
len obraz sveta zmení sa
Oči nám spájať musí hviezdna niť
a týchto strašných katakliziem
nesmie sa opakovať repríza
Beztak nám zbudne veľká trýzeň
žalujúcich spálenísk
v duši strach a v ušiach trysk
spomienky hrozné
hadí lisk
a údes nezhasnutý vo sne

Len dumaj
k ústam zdvíhaj pohár vína trpkého
a budúcnosti privolávaj sláva

A nezúfaj ešte brat môj milý
nad hrôzou týchto karantén
Zrak zatni do výšok a dupaj zem
aby sme život nezradili lebo
sa zrodí žena z krajších žien

Ozveny


Hej z diaľky počuť explózie
vravia si ľudia nadšene
Hej vieme kto to koho bije
padajú so sŕdc kamene

Hej vieme komu život svitá
a komu navždy zapadá
s kým hriechy sčíta s kým sa zvíta
Červená slávna armáda

Výzva


Je hra táto viditeľná
aj hry čistý hráč
Sotieraj si hrubé beľmá
sedmospáč

Keď si veril v klamné kocky
stavaj z karát nový dom
lebo zhynieš po otrocky
osídlom

Koniec blízky koniec biedy
bude deľba o koláč
Nepotkni sa naposledy
sedmospáč

Vzdych


Modlitby reč nová plynie
po zemi a po výšine

Plemä silné vyrásť musí
ktoré kúkoľ nezadusí
čo neumrie bez útechy
ale zdeptá každé hriechy
nepýta a nedá milosť
nezabudne skrivodlivosť
nepodľahne zhubným zvodom
ale bude zdravým rodom

Modlitby reč zmeň sa v skutok
prepáľ dušu a znič smútok

Za noci


Keď sršia hviezdne iskry s výšky
a noc sa pľúži ako had
myšlienky čítam z tesknej knižky
počúvam salvy kanonád

jak bijú zvučné melódie
epochu nových šťastných čias
a ohňom kosia čierne zmije
za zradu najsvätejších krás

Ó noci dlhé výbuch ozvien
mráz perleť sype do vody
kedy sa kedy dozviem
že svitá ráno slobody

Dedina v bojovom pásme


Hrkocú vozy autá hučia
dedina však odumrela
V údese padla do područia
hrôzou zatriasla sa celá

Nedeľa čistá bez kostola
nehlaholia s veže zvony
len nebom zvučným shora zdola
krúžia čierne aviony

Po cestách huku ľudia v kryte
zúria rozbesnené svety
Minúty streľbou pušiek zbité
odbíjajú minomety

Tichosť na fronte


Mlčanie mĺkve stigma hrozná
čas ospalý opantaný čakaním
čakaním strašným kto ho pozná
čas bez času s čiernym rúchom
havraním
Tieň chladnej chiméry ktorá nudí
uprostred tankov pušiek kanónov
tých smrti odovzdaných ľudí
mysliacich azda na cieľ na domov

Snáď ticho pred búrkou a skazou
črvotoč hnusná z rodu drevokazov
alebo pauza pred vrcholom drámy
pečať a žriedlo novej dúhy
okamžik tajný predsa dobre známy
ornament pre nezorané luhy

Mlčanie mĺkve stigma hrozná
hodina nová kto ťa pozná
Ach
salvy kanónov dutých zazvoňte
jak muky
horšie je mlčanie na fronte

Budapešť


Kanóny bijú chvie sa Budapešť
ozveny až v našich horách dunia
ozveny výbuchov
ozveny víťazného boja
ktorými dopadáva tvrdá päsť
na zradného Huna

Kanóny bijú chvie sa Budapešť
hradná pýcha zlata černie chmárou
a márnosť strojená
jak presyp piesku ľahko padá
jak v trosky padá pyšné jedno z miest
mesto otrokárov

Kanóny mlčia padla Budapešť
hanba stáročí sa kruto smýva
hľa symbol poroby
poroby symbol našej mizne
a neodvratne končí jedna z ciest
cesta skrivodlivá

Súmrak diktátorov


1

Po ohni velikánskom v mračne
po búrke nad vysokou horou
jak miznú stíny krvilačné
blíži sa súmrak diktátorov

2

Stvorili prezázračné scény
výjavy sťa by z panoptika
nebesá strhli dolu k zemi
a ctnosťou ostala len dýka

Reč bohov v ústach svojich mali
a hviezdy nebies boly ničím
za spásu blud svoj pokladali
za zázrak každý hriešny výčin

Všemúdrosť skryli pod obrvy
obrodu našli v kataklizme
ach svete kúp sa v toľkej krvi
a mestá zhorte na znak tryzne

Neplačte duše učupené
veď svetu treba atrakcie
nech zhynie srdce unavené
čo v kúte temnom žiaľom nyje

3

Neplačte duše učupené
plá slnko nad vysokou horou
nad hĺbkou bludu most sa klenie
blíži sa súmrak diktátorov

Zapáľte žlté voskovice
hľa udrú pečať na zázraky
už svietia trámy šibenice
a nad ňou poletujú vtáky




Ján Brocko

— básník, účastník SNP, redaktor povstaleckých časopisov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.