Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery

Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské – materiálová práca etnografického charakteru od Pavla Dobšinského (1828 – 1885) z roku 1880.

Folkloristická a národopisná práca Pavla Dobšinského, ktorej sa venoval počas celého aktívneho života, našla výraznú inštitucionálnu podporu v Matici slovenskej. Výsledkom takto poňatej „spolupráce“ sú napríklad dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870, 1873), do ktorých autor zaradil okrem tradičných žánrov mimoriadne populárnych v 19. storočí – piesní a rozprávok –drobnejšie folkloristické útvary – frazeologizmy, povery, obyčaje a hry, všetko žánre systematicky zaznamenávané v korpusoch rukopisných textov zo štyridsiatych rokov 19. storočia, no zatiaľ (knižne) nepublikované.

Povery, obyčaje a hry sa stali predmetom autorovej obsiahlejšej štúdie Obyčaje, povery a čary určitých dôb, ale rozličných predmetov a úkonov, v ktorej uverejnil rozsiahly folklórny materiál tzv. výročitého ľudového zvykoslovného cyklu (predovšetkým z gemersko-malohontskej oblasti s paralelami k celoslovenskému regiónu). Štúdiu možno považovať za základ (pendant) knihy Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské, ktorá je v istom zmysle jej materiálovým rozšírením.

Kniha sa skladá z dvoch častí. V prvej sa Dobšinský venuje podrobnému opisu života slovenského ľudu cez jednotlivé fázy života (narodenie, krst, detstvo, mládenectvo, svadba, staroba a smrť) a k nim prináležiace rodinno-spoločenské a hospodársko-kultúrne aspekty života (rodinný a občiansky život, poľnohospodárstvo, remeslá, liečiteľstvo), ilustrované početnými ukážkami zvykov, povier, čŕt, obyčají a hier, ktoré sa k nim viažu. Druhá časť knihy obsahuje ľudové zábavné hry predvádzané počas jednotlivých častí roka, tematicky členené na tri skupiny (hry zimného obdobia, jarné a letné hry, hry jesenného a predzimného obdobia). Súčasťou knihy sú tiež zábavné hry detí a mládeže.

Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské sú, podobne ako ostatné Dobšinského folkloristicky zamerané práce, hodnotnou sondou do života človeka (vidiečana) v 19. storočí, ktorého autor prezentuje v prísne tradičnom patriarchálnom modeli. Vďaka množstvu publikovaného materiálu a jeho racionálnemu triedeniu je dielo cenným zdrojom informácií nielen pre odborníkov, ale aj pre laikov.