Hry celovečerné

Obraz z ľudu slovenského v 3 dejstvách s premenou a so spevmi. Strán 72, cena 3.60 Kč.

Javisko: I. spoločný hospodársky dvor, II. ako I., len dvor je rozdelený plotom, III. panská záhrada.

Osoby: Kremenák, bohatý sedliak, Zuzanka, jeho žena, Mariška, ich dcéra, Lieskovan, rychtár, Katruša, jeho žena, Paľko, ich syn, Šulička, vdova, Evuša, jej chovanica, Dúbravský, statkár, Maťucha, gazda, Jožko, skleničkár, Mišo, obecný sluha, Hana, jeho žena, Peter, sluha, Anička, slúžka, Julka, chyžná, Dorka, Terezka, robotníčky, ľud, robotníci, skleničkári.

Kroje: sedliacke a meštianske.

Rekvizity: lipa, pod ňou stôl, stoličky, džbánok, poháriky, podperený klobúk, palica, čierna sliepka, bubon, rebrík, list, koše, hrnce, syr, peceň chleba, motyka, obušok, riad s mliekom, hrable, stolík, obrus, podnos, na ňom káva a zákusky, pohovky a kreslá, kvety, peniaze.

Dej: Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené. Tešia sa tomu i oni, i rodičia, ktorí už ohľadom svadby všetko dojednali. Nie je to však po vôli mlynárke Šuličke, ktorá by Paľka radšie ulovila pre svoju chovanicu Evušu. Zachádza preto k Lieskovanom a ohovára tam Kremenákov, u Kremenákov zase Lieskovanov a dokonca rozšíri, že Kremenákovie Mariša má „škriatka“. Paľkova matka šije už so Šuličkou, predtým v takej shode a priateľstve nažívajúce rodiny sa rozvadia a aby bol pokoj, Mariška Kremenákovie odchádza do mesta k strýcovi i so „škriatkom“ — čiernou strapatou sliepkou, ktorá údajne snášala z celého okolia všetko, čo sa dalo do Kremenákovie komory a pre ktorú celý hriech povstal. Časy sa míňajú, Paľko sa neoženil, Šulička i s Evušou vyšla na mizinu a na „škriatka“ ľudia v dedine dávno zabudli. Do kaštieľa dosťahoval sa starší pán s veľmi mladou ženou a dobre a spravedlivo vládli svojim poddaným. A dedina, v ktorej bol Paľko rychtárom, z vďačnosti usporiadala na ich počesť malú slávnosť. Pri privítaní zastala tam pred prekvapeným rychtárom Paľkom Lieskovanom Kremenákovie Mariška i so škriatkom v osobe dobrotivej majiteľky kaštieľa. Radostné bolo ich stretnutie po toľkých rokoch a radostné bolo i smierenie dvoch dávno rozvadených rodín pre klebety starej Šuličky, z ktorej, niekedy bohatej a hrdej, zostala — žobráčka, odkázaná na milosť dobrých ľudí — v prvom rade tých, ktorým narobila toľko zlého.