Dramatická literatúra 2. O divadle

Význam divadla je v prvom rade výchovný. Vychováva hercov i obecenstvo. Vieme zo skúsenosti, že i z tých najhanoblivejších a najnešikovnejších ľudí dedinských stávajú sa priemerní i nadpriemerní herci; prerobilo ich javisko. Stávajú sa výbojnejšími, životaschopnejšími — divadlo teda vychováva ich pre život pripravenejších a schopnejších.

Výchovný význam divadla javí sa však i na obecenstve, ktoré predstavenými charaktery osôb sa zlepšuje, prebúdzajú sa v ňom city, ktoré inak by zostaly utajené. Činohry a tragédie zjemňujú cit, prehlbujú ho a robia dokonalejším, veselohra odúča od hrubianstva a učí jemnejším žartom.

Divadlo udržuje spoločenský život tej-ktorej dediny alebo mesta. Na predstaveniach schádza sa rôznorodé obecenstvo — prispieva tak k chápaniu zdravej demokracie.

Divadlo poúča a odúča rôznym zlozvykom. Najmä hry tendenčné. Hry z dejín národa živo pripamätávajú radostné alebo pohnuté jeho doby — budia tak vlastenecký cit — nacionalizmus.

Divadlo učí správnosti jazykovej. Poznáme to srovnávaním dialektu so spisovným jazykom. Stále viac a viac slov čiste spisovných nachádzame v živej reči ľudu a toto je tiež veľké plus, ktorým divadlo prispieva národnej veci.

Divadlo vychováva z našej mládeže nových ľudí. Je jej dobrou školou v spoločenskej rutine, odvyká ju večerným návštevám krčiem a rôznych brlohov, ohrozujúcich jej zdravie, vychováva mládež uvedomelú národne, vzdelanú spoločensky, zábavným spôsobom učí ju dejinám, láske k vlasti, národu a materinskej reči.

Divadlo je náboženstvom, ktorého veriacimi sú herci i obecenstvo. A keď je i naším náboženstvom — slúžme mu verne a oddane, súc si vedomí úkolu, ktorý tým konáme.