Dramatická literatúra 2. O divadle

Meno známe len zo stálych javísk veľkých divadiel. Dnes ale šíri sa už i medzi naším ochotnítcvom a stáva sa funkciou skoro rovnoprávnou s režisérovou.

Dramaturg, ktorého povinnosťou je z prístupného mu materiálu divadelného vyberať hry a ustaľovať ideový program, musí byť človek sčítalý, literárne vzdelaný, srastlý s miestom pôsobenia, lebo dokonale musí poznať mentalitu a vzdelanostnú úroveň obecenstva svojho pôsobišťa, dobre musí vedieť, akými hrami môže túto úroveň zvýšiť, hľadiac pri tom i na samotnú zábavu, ktorú obecenstvo žiada. Tým ovšem nie je skončená jeho úloha. Dôležitejšie je, že vybranú hru pre javisko upravuje. Zbavuje ju škrtmi nevýznamných, fádnych scén, nejavištné situácie dokresľuje, vyostruje. Hlavnou prácou teda mu zostáva výber hry, jej úprava a príprava pre nacvičovanie režisérovo, pri ktorom môže i sám pomáhať. Dôležitá je jeho úloha po stránke rečovej. Musí neúprosne dbať, aby s javiska pri predstavení odznievala len spisovná reč kníh a toto sa dá docieliť len jeho prítomnosťou na skúškach. Mal by mať teda s hercami aspoň jednu skúšku, na ktorej by vyvaroval hercov od miešania nárečových slov a cudzích výrazov, ktoré sa do úlohy dostanú, zvlášť keď nie je dobre naučená. Mnoho je na našej ochotníckej práci neobrobeného. Však postavením ochotných a inteligentných dramaturgov dalo by sa mnohé odčiniť a povzniesť.