Zlatý fond > Diela > Keď miznú hmly


E-mail (povinné):

Stiahnite si Keď miznú hmly ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Vladimír Roy:
Keď miznú hmly

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Lucia Muráriková, Jozef Benedikovič.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 61 čitateľov

Tercíny

Útecha

Tak neraz dumám: niet už viacej sily ku borbám smelým, spevom jarým, niet, upíri desní vzlet už všetok zbili, duch utratil už pružnosť, bystrý let, ach, vari musím po zemi sa plaziť, bo vrahov krásy hrdúsi ma sieť. Zdá sa, že mosty všetky treba skaziť, popáliť, návrat navždy zamedziť, to srdce v tvrdú, chladnú žulu zmraziť, do plachty smrtnej zvinúť útly cit a zložiť rúče v rakev letargie, z vĺn Léty dušu hojne opojiť… Tak dumá vratký um, však srdcom nyje podivných túžob neslýchaný tón a vraví, hlahol sviežej harmónie, že nie vo sladkej lieni — vášní zhon neskrotných keď sa hriešnou hruďou honí — povstáva, avšak v žiaľoch skrsá on… Hoj, tak i ďalej pôjdem v útrap tôni!

Smutný akord

Noc nejednu som v tupých prežil žiaľoch a slzu roniac hľadal mieru skrýš, zúfale pátral, kde je spásy záloh; zrak krátky uprel v jasnú nebies výš, by zlietli v dušu istôt jasné lúče a vášní orkán zmĺkol, vládla tíš. Dnes v diaľke zhliadam záhad tajné kľúče, bo zjavenie mi svieti v mútny zrak, i srdce zdravšie, ladnejšie už tlčie; no predsa dušu halí bôľu mrak, že ľud môj biedny poľom smrti blúdi a krv mu saje sudby hroznej drak. Svieť, Pravda, svieť, bych poznal božie súdy…

Majstrovi Macharovi

Mne „dušu láme“ ten tvoj „Řím“ a cítim, jak bych popri krásnej stál mŕtvole a tajil plač, čo tisne sa mi v hrdlo, oči… A pochybností žravý jed preteká srdcom rozboleným, i dávno zašlých svetov tieň ma ubíja až k samej zemi. Som iba slabý epigón svojráznych predkov s tvrdým svalom, čo kalich pravdy niesli v tmu krívd oklamania, v bludov zmesu. Nie mojím svetom je ten svet, čo s presvedčením vozvýš dvíhaš, však skláňam hlavu, rád ťa mám, žes’ silný, tvrdý ako mramor. Ja rád ťa mám, že miluješ krás mohutnosť a rád máš boje, — nie mieru rozkladného klamy — a veľkých myslí nepokoje…

Temno je…

Temno je hore i dolu i vo mne, temno je po nociach, temno i vo dne, chladno je, surovo akosi v duši, v nej všetko jesenným pokojom čuší, pokojom nesvojským, pokojom chabým, och, jak sa za tento pokoj ja hanbím.

Jak kebych dvoje duší mal…

Jak kebych dvoje duší mal… Z nich jedna tichá, pokorná, mäkká je jak vosku kúsok v slnci rozohriaty, citlivá ako tenký stĺpec rtuti, odpúšťajúca, dobrá ako Don Quijote. A druhá ako čierna, horúca krv, — milenka hriechu — divoko čo prúdi, náruživosti iskrou podpálená, v nej kainovská vášeň placho kolotá. Jak kebych dvoje duší mal… Skvost perly z nebies brány apokalyptickej — a žiaru ohňa z pekla pahreby…





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.