Za mestom ruchom zvíreným v objatí lúk a kvetín leží si ľúby cintorín s odznakom svätým V mlčaní vravia pomníky a kríže Tu všetci ľudia mĺkvi chodia Padajú tiene z výše a živí zdravia si svojich dobrých zo záhrobia Na mocných pyšných myslím a cítim milostivé dlane Na úbožiakov myslím a duša moja vďakou planie Tu cesta počína Tak všetko zapadlo Len kýsi prízrak kráča alejou môj pohľad kalný Nebo je čisté len nemé lístie prastarých gaštanov ševelí tiché žalmy