Zo zeme rástol a hviezdy ráňal tak ako byľka voňajúcej trávy tak ako motýľ v rozkvitnutom lete a čím bol bližšie pri prameňoch slávy tým viacej oči svoje skláňal poznajúc krásu i výšky sväté Rytmus mu rozožieral srdca dych a dušu rozhlodali zvučné rýmy kým hľadal lásku v ríšach zakliatych — a blúdil za svetlami jagavými A zmĺkol zmĺkol v svojej piesni a pieseň v čase ďalej zneje Dušu mu večná sladkosť tiesni Kráľovstvo mŕtvych blažené je Na Mliečnej ceste žije v zlate zabitý rytmom rýmom metaforou zasnený do nádhery luny Líca má bledé len oči pousmiate Počúva azda hviezdne struny keď vánok zašelestí v máji horou
Chlieb každodenný partizánsky
reklama
