Závojom je zahalená ako smutná žena v ligote sĺz a bôľu zakliata do symbolu tá nešťastne potupená ktorej neviem mena Noc víchrom rozčechraná viala jej do vlasov Ó báseň moja planá buďže jej okrasou Odchádzala sama sama posledného rána vo vencoch zlatej žiary pod dažďom ponad chmáry v kráse celej nepoznaná smutná rozplakaná Noc víchrom rozčechraná viala jej do vlasov Ó báseň moja planá buďže jej okrasou
reklama
