SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pýcha najskromnejšia

Na kvety myslím rozčarený a dýcham voľne ťažkú vôňu Sú v čase prezázračné zmeny zjavené horám vánku vtákom ty obchádzaš ich slepým zrakom hľadajúc výšky nebasklonu Tak ako v lupni čo snom dýcha sýta je farba v pukoch slova Tam tróni prenesmierna pýcha a kvitne v lúči rozihranom večerom mdlým či skorým ránom zrodená duša básnikova Je jedna cesta pre básnika pramení v duši pretavenej a v dušu básňou naspäť vniká Zradený šťastím vrásky stiera na večnej púti slzy zbiera aby ich bolo v svete menej

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama