Z našich rovín

Zas s polí vanie tichý dych záhrady sypú svieži pyľ jari si berú vône z nich sypúc ich v srdcia Tam ich kryl V diaľach sú naše dediny prekrásne ako pohádky v nich rastie život jediný a v očiach hviezdne pozlátky Keď pôjdeš ráno dedinou slnce ťa hrave pozdraví v náručí s ružou nevinnou láskou sa nemo rozvraví Je mi tu smutno smutno len zavrený sedím v kamení šedý je veľmi tento deň — zajtrajšok šedosf zamení Nuž v mysli letím k dedinám kde s polí vanie tichý dych v tomto sa svete nevyznám — lebo má prázdno v očiach zlých