ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Detva. Monografia

Spísal Karol A. Medvecký, rim.-kat. kňaz.

Detva 1905

Tlačou kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku

Predmluva

Monografiou vôbec menujeme taký osobitný spis, ktorý opisuje jedon jediný odsek istej vedy sťa by zaokrúhlený celok. Ku pr. dejepis Uhorska je veda, oboznamujúca nás s dejami celej milej vlasti našej. Môžeme však opísať deje jednej stolice; to môže byť treba monografia Zvolena. Ale môžeme opísať deje i daktorej obce, ako tuto máme pred sebou Detvu, čili monografiu Detvy.

Vedy sú prerozmanité a ích je mnoho. Pripomínam (ako vyššie) dejepis, zemepis, národopis, prírodné vedy (o živočíchoch, rastlinách, nerostoch; mechanika, lučba…) národohospodárstvo, jazykoveda, štatistika atď. atď., ku ktorej zpomedzi nich prináleží monografia Detvy akožto čiastka alebo odsek? Ona je čiastkou národopisu čili ethnografie. U pokročilejších národov, ku pr. u Moravanov, dali vedeckému tomuto odvetviu užší názov „vlastivědy“, rozprestierajúc sa až na mapy a kataster jednotlivých obcí! Z takých opisov potom skutočne možno poznať vlasť do najmenších podrobností.

Ethnografia zaoberá sa opisovaním národnosti a náboženstva, mravov a zvykov, prác a živnosti, kroju a mluvy, spevov a hier, správy (vrchnosti) a obydlia a vôbec všetkého, čo týka sa individuálnosti ľudu. Poneváč obyvateľstvo Detvy a jej okolia, rozprestierajúceho sa ďaleko a vyplňujúceho juhozápadný kút stolice zvolenskej, je tak zvláštneho typu a svojho rázu, že obracia na seba pozornosť nielen ethnologov, ale i každého človeka: nebude sa diviť nikto, že Detva i medzi slovenskými spisovateľmi našla si tak skoro svojho monografa. Jednotlivých poznámok o sveráznosti Detvanov nechýba v žiadnom spise dejepisnom, geografickom, štatistickom, básnickom, ktorý sa len dotkol stolice zvolenskej. A keby ste boli poznali Detvanov len pred päťdesiatimi rokmi! Sila, povaha a zrast Detvanov prešly v príslovie! Čo sem tam pojedinne a roztrúsene čítať o Detve, to v prítomnej monografii v netušenej bohatosti a príjemnej sriadenosti najdete sostavené mravenčou pilnosťou mladého nadaného spisovateľa. Len škoda preškoda, že ako stromček, veselé rastúci, z pôdy svojej, v ktorej našiel sa tak skoro doma, sťaby v rodnom kraji, z milej Detvy bol tak predčasne vytrhnutý. Bolo by toho ešte viac!

A nenie to ľahká práca písať monografie. Lebo keby bolo dosť obrátiť zreteľ iba na to, čo horvyššie povedané je o povahe ľudu! Ale nutno opísať kraj miestopisne (topograficky); opísať deje kraja historicky, počnúc s predhistóriou a pravekom a starožitnosťami; treba opísať kroje a ozdoby znalecky, v kresbách a svetlopisoch; spevy s nápevmi, ba až s krajovým prízvukom, ktorý možno zachytiť len fonografom; mluvu gramaticky a syntakticky; živočíchy, rastliny, nerosty len po dlhom sbieraní a zkúmaní! Veru písanie monografie nemožno pomenovať prácou ľahkou, ani nie štúdiumom špeciálnym, lebo koľko špeciálností rozmanitých treba, aby vyšla jedna špeciálna monografia! Keď ona pre čitateľa podáva všetko hotové ako na myske, tak spisovateľa pobáda, ba núti, aby sa potil, aby študoval a sbieral klásky v potu tváre; aby snášal z ďaleka z blízka; a aby, na koľko to slabému človeku (najme ešte i úradom svojim nadmier zamestnanému) možno, zdokonalil sa v potrebných odboroch. K písaniu monografie potrebná je aspoň enciklopedická hotovosť a pripravenosť, alebo viac odborníkov pospolu. U nás, pravda, je toto druhé úplne nemožné.

Všetko toto povážiac, o monografii Detvy môžeme povedať, že „Z veľkej vody veľké ryby“. Mladý spisovateľ v krátkom čase, i to vyrušovaný najrozmanitejším spôsobom, konečne i vzdialený, len z veľkej Detvy mohol podať tak veľký obraz, tak verné zrkadlo. Čo do vernosti líčenia prísne ethnografického (povaha ľudu, kroj, spevy atď.), monografiu Detvy možno prirovnať k ruským spisovateľom, ktorí nelichotia obecenstvu, ale pravdu nezaobalene hovoria tým jedine šľachetným úmyslom, aby ho vychovávali. V monografii Detvy zaiste vidí seba nie len ľud, ale viac môžu videť seba jeho správcovia, keby sa vôbec chceli obzreť v zrkadle, a keby „neodišli a hneď nezapomnuli, akí by boli“. (Jak. 1, 24.)

Monografia Detvy, ač vlastne za prvý cieľ má poučenie širšieho obecenstva o všetkom, čo treba vedeť o Detve a o jej ľude: predsa nikto zapreť nemôže i bližší jej cieľ, pôsobiť chceť totiž na dušu detvanského ľudu, aby sa vzpamätal, aby na ľudskú svoju dôstojnosť nezapomenul, ba radnej aby túže v sebe pestoval a dvíhal.

Kto prečíta spis tento, presvedčí sa, že jednotlivé state, z uvedených už príčin, nie sú (aspoň len pomerne k iným nie) dosť obšírne vypracované, a to síce tie, ktoré zaujímaly by viac prespolných a učencov; kdežto state, týkajúce sa povahy, mravov a majetkových pomerov ľudu, sú obšírne a dôkladné. Kto tu nevidí kultúrny cieľ ako hlavný?!

Čítajte teda učenci, čítaj milý ľudu slovenský a vzdelávaj sa! Špatnosti neber od cudzých na seba, ale odhoď: krásy a skvosty svoje si chráň a neodhadzuj od seba. A ty intelligencia slovenská zachytávaj a sbieraj tie krásy a skvosty ľudu slovenského i v iných krajoch, ba v každom kúte, lebo hynú, aby nám nezahynuly nenahraditeľne a bez stopy a bez pamiatky. „Docendo discimus“ možno povedať o monografiach; kto chce písať monografiu, musí sám najprv študovať. To je tiež jedna dobrá stránka monografij. A síce prvá je, že len tak možno vystaviť budovu našich dejín, našej inkunábulnej krásnej nevinnej minulosti, keď bude mnoho dobrých monografij; ale druhé ovocie je, že keď budeme mať mnoho dobrých monografij, eo ipso budeme mať i mnoho odborníkov a špecialistov. Monografiu Detvy možno smelo postaviť za vzor, a nie len ku boku, ale na čelo našich monografických opisov. Nebojte sa mladšie sily pokusov; bádanie akokoľvek dilettantické ostane vždy bádaním užitočným a samovzdelávajúcim.

Ďakujeme spanilomyselnému Zkúmateľovi a spisovateľovi za vynaloženú prácu.

Dal by Pán Boh, aby práca táto vzbudila nám mnohých usilovných, obetovavých a oduševnených bádateľov ľúbej svojeti!

A. Kmeť

Literatúra Detvy

(Spolu použité pramene.)

I. V spisbe slovenskej

Detva, písal † Peter Tomkuljak. Tovaryšstvo. Sv. I. (1893.) Str. 211 — 217.

Detva, etnografické črty, píše Ján Ferienčík. „Slovenské Noviny“. R. VIII. (1893.) Č. 51, 52, 54.

Detvania (z pera A. Truchlého). Orol. R. VII. (1876.) Č. 5. Str. 137.

Detvania-Hercegovinci. Jozef Škultéty. Slov. Pohľady. R. XX. (1900), soš. 7. Str. 346 — 349.

Sitno a čo s neho videť. Andrej Kmeť. Tovaryšstvo. Sv. III. (1900) Str. 119, i str. 220.

Missie. † P. Tomkuljak. Katolícke Noviny. (1898.) Str. 189.

Slová útechy, ktoré povedal nasledujúci deň po strašnom ohni… svojím farníkom Ján Štrba. Baňská Bystrica, r. 1833.

Rákócziho zbura na Slovensku. Fr. V. Sasinek. Slov. Letopis. R. I. (1876.) Str. 177 — 190.

Zvolenská župa. Fr. V. Sasinek. Slov. Letopis. R. I. (1876.) Str. 138.

O ľudovom umení v Detve. Prednáška K. Medveckého, zadržaná vo valnom shrom. SSS. v Turč. Sv. Mart. dňa 7. aug. 1901. Sborník MSS. R. VI. Sv. II. Str. 144 — 152.

Dopis od Detvy. Piešťan (pseudonym). Kresťan. R. VII. (1900.) Č. 47. Str. 13.

Dopis od Detvy. Piškótnin (pseudonym). Kresťan. R. VII. Č. 51. Str. 13.

Dopis z Detvy. Prítomný (K. A. M.) Katolícke Noviny. R. LI. Str. 43.

Básne.

Detvan. Andrej Sládkovič.

Detvan. Vajanský. Černokňažník. R. IX. (1884), č. 7.

II. V spisbe českej

Průvodce po Slovensku. Dr. Frant. Sláma. Praha, 1889. Str. 60 — 61.

Sobrané Spisy Boženy Nemcovej. Sv. II. Str. 400 — 452.

Z potuliek po Slovensku. R. Pokorný. Praha. (1885.) Sv. II.

Detva. Dr. Riegerov: Slovník Náučný. Díl II. Str. 153 — 4. Ottův: Slov. Náučný. VII. Str. 427.

Illustrácie

Detvania. Orol. VII. (1876) č. 5.

Detvan, kresba Jaroslava Vešína. Slov. Pohľady. VI. (1886.) 9. i v Černokňažníku, IX. (1884.) Č. 7.

Detvané jdouci do Zvolena na trh, kresba Jar. Vešína, Zlatá Praha. II. (1885.) Č. 32.

Pastvec z Detvy. J. Koula. Český Lid. I. (1892.) 377.

Detvan (Jano Kružliak). Svetozor XXIX. (1894.) Č. 49.

Dětvanec. Frant. Úprka. (1901.) Zl. Pr. XVIII., 104.

Janošík. J. Kochler. Zl. Pr. XVII. (1900.) 332.

V. K. Mašek: Slovenský šohaj z Dětvy. Akvarell.

III. Inojazyčná spisba

Magyarország geografiai szótára. Fényes. I. Pest. (1851.), str. 257.

Magyarország mostani állapota. II. Pest. (1837.) Str. 676.

Schematismus historicus Dioecesis Neosoliensis pro anno 1876.

Series Parochiarum et Parochorum Archidioecesis Strigoniensis. Ladislaus Némethy. Strigonii, 1894. pag. 409.

Zólyomvármegye őstelepei. Tomka Gy. Archeologiai Értesitő. Uj folyam XI. (1891.) 296 — 301.

Adatok erdődi b. Pálffy Miklós a győri hősnek életrajzához és korához. Jedlicska Pál. Eger, 1897, 137.

Matthaei Belii: Notitia Hungariae novae. P. II. Cis-Danubiana. Tom. II. (Viennae 1736. typis Joannis Petri Ghelen.) Str. 389, 400, 505, 368.

Adalékok a nyitrai káptalan történetéhez, Vágner József.

A beszterczebánya egyházmegyei r. k. népiskolák és néptanitók történeti névtára. Beszterczebánya.

A Nedeczky család. Nedeczky Gáspár. Bpest. 1891. Str. 236.

Az osztrák-magyar monarchia irásban és képben.

Megyei monographiák: Zólyom megye, Grünvald Béla. I. Str. 6 — 7.

Alsó-magyarország bányaművelésének története. Péch Antal. II. (Bp. 1887. Str. 379 - 380.)

Ocskay László és a felső — magyarországi hadjáratok. (1703 — 1710.) Bp. 1880. Thaly Kálmán.

A székesi gróf Bercsényi család. Thaly Kálmán. Bp. 1892. III.

Véghles vára. Matunák Mihály. Garamvidéke. 1902. 10. sz.

Die Slowaken. Eine ethnographische skizze von Franc V. Sasinek. Turec St. Martin 1875. 13, 14.

Természettudományi közlöny, 1899. Str. 270. J. Tomka: Zólyomvármegye őstelepei.

Zólyom megyei őstelepekről Leustách Lajos. Archeologiai Értesitő. 1888. VIII. sv. Str. 433.

Chyba tlače: v tabuľke ľudn. dľa náboženství, má stáť: v r. 1890 bolo v Hriňovej rim. katolíkov 6022, ev. a. v. 7, ev. ref. 1 Židov 53 v r. 1900 „ 6779 „ „ „ 9 „ „ 1 „ 36 v tabuľke dľa národnosti oprav: r. 1896 Židov 333; r. 1890. Cigáňov 15; r. 1900 Slovákov 6256; Cigáňov 45.