ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veľký význam, ktorý Ezechiel má pre históriu náboženstva národa izraelského, ospravedlňuje dostatočne pokus náš. Ezechiel je, môžeme povedať, jedna z najzaujímavejších osobností celého Starého Zákona. Je milý, sympatický i vtedy, keď sa zdá byť extravagantný. Jest niečo enigmatického (záhadného) a mystického v jeho osobe, čo sa nepodarí snáď nikdy dostatočne rozlúštiť. Žil v najkritickejšej dobe celej histórie národa izraelského, v dobe, ktorá vyžadovala muža, ozbrojeného všetkými vlastnosťami, potrebnými k premoženiu ťažkostí, ktoré okolnosti historické postavily pred neho. Historia národa izraelského svedčí dostatočne, že bol muž najsúcejší vykonať tú nesmiernu úlohu, ktorú vykonať mal prorok v dobe tak kritickej, plnej úzkostí, ako bola tá, v ktorej Ezechiel vyvinul činnosť svoju. Je tedy niečo providenciálneho v jeho osobe. Ozbrojený vôľou pevnou, rozhľadom zriedkavým, citom hlbokým, postavil sa pred ťažkosti s neslýchanou smelosťou a premohol ich víťazne.

Táto osobnosť bude predmetom nášho studia biblicko-theologického.

Literatúra o Ezechielovi je dosť bohatá. Máme celé množstvo znamenitých kommentárov; v monografiach theologie Starého Zákona a v dejinách národa izraelského nachodíme celé množstvo najlepších poznámok o význame Ezechielovom pre vývin náboženstva národa izraelského, ale okrem monografie Luciana Gauthiera: La Mission du Prophete Ezéchiel nemáme ešte monografie biblicko-theologickej o Ezechielovi. Niektoré otázky, týkajúce sa osoby a učenia jeho, boly už dostatočne zkúmané, ale v celosti, v rámci studia biblicko-theologického, Ezechiel nebol ešte predmetom dostatočného bádania.

Potrebné je označiť stanovisko, na ktoré sme sa postavili. Už titul: „Ezechiel, jeho osoba a jeho učenie“ označuje dostatočne cieľ, ktorý máme pred sebou. Snažili sme sa vniknúť do duše proroka a pochopiť charakteristické idey jeho učenia, majúc na zreteli význam, ktorý maly pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Študium naše delí sa na tri čiastky. Prvá má za cieľ predložiť, čo sa vzťahuje na osobu jeho, to jest jeho život, jeho úlohu a jeho charakter. Myslíme, že je nevyhnuteľne potrebné zkúmať tieto tri veci, aby sme v stave boli pochopiť jeho myšlienky a ich spravedlive oceniť.

V druhej čiastke rozvinieme učenie Ezechielovo. Neide tu o reprodukciu obsahu jednotlivých kapitôl. Ale ide tu o organismus, o genesis, o system jeho myšlienok. Máme tedy zkúmať, ako idey jeho vychodia jedna z druhej, aké sväzky ich spojujú. Slovom, ide tu o zkúmanie pomeru medzi jednotlivými myšlienkami. Uvidíme pozdejšie, že v tomto ohľade jest poriadok v jeho myšlienkach, že ony vyplývajú na podiv jedna z druhej.

Toto stanovisko zdá sa nám byť jedine ospravedlnené. Rozdrobiť dielo Ezechielovo a zkúmať osobitne jednotlivé myšlienky, bez posvietenia na ich úzku postupnosť, ako to Gauthier robí v citovanom diele, toto nám neposkytuje možnosť pochopiť náležite učenie Ezechielovo. Dielo Luciana Gauthier má prirodzene cenu, ale v celku, pri tej methode, ktorú nasleduje, nie je v stave oceniť náležite myšlienky Ezechielove.

Ezechiel je theolog. Židovská theologia nepovstala s inštitúciou synagogálnou. Ona je staršia. Ako prorok, Ezechiel rozumuje-medituje. Intuicia profetická a raisonnovanie nachodia sa v tom najužšom sväzku v jeho osobe, a v jeho diele. A toto je ten bod vážny, ktorý Ezechiela robí tak interessantným. Naše stanovisko je tedy toto: Snažíme sa Ezechiela pochopiť ako theologa; on je prvý theolog, ktorého poznáme. Jeho theologia je prirodzene ešte primitívna, nedokonalá. Ale predsa je ona theologia.

Spomenuli sme prvej system jeho myšlienok. Či sme oprávnení privlastňovať system Ezechielovi? Je považovaný všeobecne ako duch systematický. Vskutku všade nachodí sa poriadok, systém v jeho kapitolách. Ale vznikne otázka, či tá disposícia, o ktorej myslíme, že ju musíme privlastňovať učeniu Ezechielovmu, je korrektná, alebo nie? Táto systematisácia je nie náš vynález, ale ani sa nenachodí taká v knihe Ezechielovej. No predsa nachodí sa v principiach. Toto je, čo máme dokázať.

O čom hovorí Ezechiel v knihe svojej? Niet pochyby, že sa Ezechiel zapodieva najprv s pádom Izraela, a potom s jeho reštauráciou. Z toho tedy nasleduje, že učenie Ezechielovo delí sa na dve čiastky. Prvej predmet je pád Izraela, a druhej reštaurácia jeho.

Vznikne ďalej otázka: ktorý je to ten princíp, podľa ktorého majú sa zkúmať idey Ezechielove, týkajúce sa pádu a reštaurácie Izraela. Neodtajiteľné je, že Ezechiel je človek systematický. V každej kapitole nachodíme podivu hodný poriadok. Z toho by nasledovalo, že jediná možnosť by bola rozvinúť obsah jednotlivých kapitolí: Ale čo by sa tým získalo? Naskrze nič. Myslíme tedy, že princíp, podľa ktorého máme usporiadať myšlienky Ezechielove, musí byť celkom iný. Tento princíp je vnútorný, a nie zovnútorný. Nie forma, ale obsah kázania Ezechielovho má určiť subdivisiu. O čom tedy Ezechiel hovorí v prvej čiastke učenia svojho, ktorá má za predmet pád Izraela? Tri myšlienky ho zaujímajú: l. Hriech Izraela. 2. Trest. 3. Spôsob a cieľ trestu. Kto pozorne číta knihu Ezechielovu, musí obdržať dojem tento. Šéma, ktoré nasleduje, je: Izrael poškvrnil zákon Jáhve, pre toto bude nevyhnuteľne potrestaný; každý bude trestaný podľa svojho hriechu; Izraeliti uznajú, že trest ich je zaslúžený a obrátia sa. — Všetky ostatné myšlienky, ktoré vyvinie v prvej čiastke knihy svojej, gruppujú sa okolo týchto principiálnych bodov. Myslíme, že tieto myšlienky sú natoľko dominujúce, že človek tomuto dojmu vyhnúť nemôže.

Čo sa druhej čiastky týče, poznamenávame: Predmet druhej čiastky kázania je reštaurácia Izraela. Všetko, čo sa vzťahuje na toto, je pravá protiva toho, čo je predmetom prvej čiastky učenia jeho. Idey dominujúce sú nasledovné: 1. Nový národ. 2. Nový kult. 3. Nová zem.

V tretej čiastke podrobíme kritike osobu a učenie Ezechielovo. Základ, na ktorom zkúmať budeme osobu Ezechielovu, je o moc širší, než obyčajne. Oceníme ho ako proroka, ako pastiera, ako kňaza, ako filosofa, a konečne ako apokalyptického spisovateľa.

Čo sa učenia Ezechielovho týče, snažiť sa budeme oceniť náležite principia podstatné jeho myšlienok. Podrobíme kritike: 1. Vplyv kultúry babylonskej na jeho ducha. 2. Jeho názor na historiu Izraela. 3. Jeho pochop o Jahve. 4. Jeho pochop o obrátení a spáse. 5. Jeho nomismus, jeho ritualismus a jeho ethiku. 6. Jeho účinok na národ izraelský.

Táto methoda poskytuje nám možnosť, podať o Ezechielovi obraz precisnejší, nežli sú tie, ktoré máme o jeho osobe a o jeho učení dosiaľ.