ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Eva Fordinálová: Vôňa Záhoria

Vydal Arkus, 905 01 Senica, ul. L. Svobodu 1359/10 ako svoju 42. publikáciu

Mimo edície

Vydanie prvé

Rok vydania 1997

Vytlačila Tlačiareň Vladimír Durlák, Senica

Autorka ďakuje Mestu Skalica a Hornozáhorskému kultúrnemu centru v Senici za finančné príspevky, ktoré umožnili vydanie tejto zbierky.

Na kríži lásky a utrpenia

Verše Evy Fordinálovej majú všetky znaky skutočnej poézie. Poetka málo slovami hovorí veľa o vnútorných drámach osamelého ženského srdca, ktoré tak veľmi ľúbilo, že pre šťastie svojho citového partnera vedelo priniesť obeť najvyššiu: zriecť sa svojej prirodzenej sebarealizácie, darovať objektu svojho záujmu slobodu.

Nie bez dojatia sa musím priznať, že práve tento druh poézie mi je veľmi blízky najmä dnes, keď na Slovensku straší záľaha voľného, avšak často vnútorne neodôvodneného prázdneho verša, takže v prirodzenom slede vývinu vecí musím v poézii Evy Fordinálovej vidieť pokus o renesanciu viazaného verša, ku ktorému bude musieť u nás skôr či neskôr dôjsť, ak sa len nebudeme chcieť utopiť v myšlienkovej prázdnote a formovej anarchii. Inými slovami povedané, nielen voľným veršom je dnes nabitý traskavý vzduch našich životov.

Aby ste mi rozumeli: nejde mi o návrat starinárstva a stariny, nejde mi o „penie“ v starom štýle, nejde mi o tradičný verbalizmus — veď v tomto konkrétnom prípade stretáme obdivuhodne čistú, sporú, skratkovitú, ba až skromnú, ale pritom myšlienkovo odvážnu, výrazovo plnohodnotnú básnickú výpoveď. Poetka evidentne povedala len to, čo povedať musela v naliehavých chvíľach životných kríz — na križovatkách svojich strastiplných ciest, pritom pomenovanie „križovatky“ musíme zdôrazniť predovšetkým preto, že pochádzajú od Kríža a na tom sa vždy veľmi trpí.

Aj keď, pravda, láska nie je jedinou tematickou oblasťou tejto nesporne originálnej autorky, veď na svojom rodnom Záhorí je neraz aj veľmi šťastná v básňach, ktoré v porovnaní s vyššie spomínanými vytvárajú prirodzenú rovnováhu; nielen dokresľujú, ale aj polarizujú jej obdivuhodne čistý básnický svet, ktorý budú — ako som poetke pred dvoma rokmi trúfalo predpovedal — milovať nielen ženy naladené na súzvučnú frekvenciu s jej dušou, ale aj mnohí muži, ktorým vlastné neotupené svedomie dovoľuje zmysluplne sa zamýšľať nielen nad zjatrenými peripetiami poetkinho neľahkého života, ale aj nad peripetiami života vlastného…

Milan Zelinka