ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď roku 1914 odznel prvý výstrel vo svetovej vojne, ktorý postupne zapálil celú Europu, Slovenská Liga v Amerike hneď nahliadla, že nastala pre ňu doba mimoriadnej práce. Táto Slovenská Liga, založená ešte roku 1907, už roky pred tým pracovala na povznesení národného ducha medzi americkými Slovákmi, napomáhala slovenské ustanovizne na Slovensku a podporovala všetkých, ktorí tu trpeli pod maďarskou vládou „za tú našu slovenčinu“. Ona spájala všetkých amerických Slovákov bez rozdielu politického alebo náboženského presvedčenia, všetky slovenské časopisy a všetky iné slovenské spolky. Hneď po vypuknutí svetovej války, teda ešte roku 1914, temer na všetky vlády sveta upravila memorandum, v ktorom ich upozornila, že jestvuje v Uhorsku národ, ktorý, perzekvovaný súc Maďarmi, prežíva ťažké chvíle života a ktorý rozhodne chce, aby jeho položeniu sa uľavilo aspoň tým, aby sa utvorilo takzvané „Slovenské Okolie“, v ktorom by Slováci mali istý stupeň samosprávy. Slovenská Liga v Amerike bezodkladne dala sa do politickej práce, nechtiac prepásť ani chvílky. Ovšem pomery sa tak vyvinuly, že toto memorandum nemalo badateľného výsledku, vlády celého sveta maly plné ruky svojich vlastných starostí.

Na našich amerických rodákov práve tak, ako na členov iných národov zahájenie svetovej války malo nanajvýš znekľudňujúci účinok. Rakúsko-uhorské konzuláty nestačily doručovať pozvánky k vojsku. Myslelo sa, že válka bude trvať najviac šesť mesiacov, manželky a príbuzní písali našim rodákom, aby prišli domov k vojenskej službe, lebo že i notár straší, i slúžny vyhráža. Tu Slovenská Liga musela ťažkú prácu podujať, aby objasnila nášmu ľudu, že nie je povinný utekať do vojny. A bola to ozaj ťažká práca. Mnohí fanaticky verili v prísahu, danú vraj Fraňovi Jozefovi, za ktorého chceli sa ísť dať zabiť. Len množstvo usporiadaných schôdzí upokojilo konečne našich ľudí a naplnilo ich národným povedomím. Tak prešiel rok 1914 a svitnul rok 1915. Americkí Slováci videli, že nutné je, aby si ustálili program pre budúce jednanie, od ktorého môže závisieť život alebo smrť slovenského národa. A volenie tohoto programu nebolo ľahké.

Prišiel do Ameriky známy Koníček-Horský, ktorý priniesol z Ruska znamenité zprávy, povolané naplniť radosťou zvlášť nás, Slovákov. V Rusku založili si Slováci spolok pod menom „Slovensko-Ruský Spolok Pamäti Štúra“, ktorého predstavitelia už boli u cára Nikolaja a predniesli mu položenie Slovákov v Uhorsku, takže cár Nikolaj plakal a sväto-sväte prisľúbil, že Slovákov z rabstva vymôže a pomôže im založiť štát, pripútaný k Rusku snáď na federatívnom základe. Tento Koníček-Horský, rodom Čech, dal súčasne na uváženie aj americkým Čechom, či by nebolo dobre utvoriť Československý štát s panovníkom ruského pôvodu. My Slováci za dlhší čas uvažovali sme o návrhu pána Koníčka-Horského, veď už naši predkovia čakali bieleho cára ako osloboditeľa. Ale nerozhodli sme sa zaň. Koníček-Horský vrátil sa zpiatky do Ruska so záležitosťou u nás nevybavenou.

Potom prišli naši bratia Poliaci. Tí by tiež boli radi utvoriť spoločný štát so Slovákmi. Velmi horlive propagoval túto myšlienku zvlášť poľský časopis „Polonia v Ameryce“. Sľúbili nám úplnú autonomiu a zaručovali nám slobodný vývin i blahobyt.

Maďarské nabídky grófa Károlyiho odbavili americkí Slováci „otvoreným listom“ písaným v angličtine z tej príčiny, aby o ňom aj Amerikáni získali vedomosti. V „otvorenom liste“ bolo Károlyimu v krátkosti povedané, že Slováci mali dosť prenasledovania so strany Maďarov, dosť sklamania v maďarských sľuboch a že viac si ničoho maďarského neprajú, že bojíme sa Danaos et dona ferentes.

Samo sebou sa rozumie, že v tom čase mali sme už viaceré styky s bratmi Čechmi. V New Yorku už roku 1914 založil sa spolok z Čechov a Slovákov, ktorého cieľom bolo pracovať za Československý štát. Z New Yorku myšlienka táto šírila sa po celej Amerike a výsledok bol, že predstavitelia Slovenskej Ligy v Amerike a Českého Národného Sdruženia dňa 25. októbra 1915 shromaždili sa v Clevelande, Ohio, aby tam porokovali o spoločnej práci a aby postavili k nej pevný základ. Schôdza táto tiež zostane veľmi pamätnou, poneváč na nej uskutočnil sa prvý československý dohovor, takzvaná Clevelandská Dohoda a „fifty-fifty“. Doslovné znenie Clevelandskej Dohody, prijatej spomenutého dňa zástupcami obidvoch národných organizácií je nasledovné:

„Dohoda medzi Čechmi a Slovákmi cieľom spoločnej akcie za samostatnosť Česka a Slovenska, uzavretá 25. októbra 1915, v Clevelande, O.

České Národné Sdruženie v Amerike a Slovenská Liga v Amerike, uzavrely cieľom umožnenia spoločného účinkovania a jednotného postupu za dosiahnutie politickej voľnosti a samostatnosti národa českého a slovenského dohodu, na základe zásad nasledujúceho „Programmu“ a jemu zodpovedajúcej „Organizácie“: Program:

1. Samostatnosť Zemí Českých a Slovenska.

2. Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom sväzku s úplnou národnou autonomiou Slovenska, vlastným snemom, vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou svobodou, tedy i s plným užívaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským.

3. Volebné právo: všeobecné, tajné, priame.

4. Forma vlády: personálna unia, s demokratickým sriadením štátu, podobne ako v Anglii.

5. Tieto body tvoria základ predbežnej obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok. České Národné Sdruženie podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská Liga.“

Ako z nej vidno, nebola ona nijako skúpa voči Slovákom. Slobodu zabezpečovala im plnými hrsťami, majúc na zreteli dualism, teda dva štáty pod jednou hlavou a federatívny základ na spôsob ten, ako sú americké štáty Spojených Štátov. V smysle tejto dohody maly byť utvorené Spojené Štáty Česko-Slovenské, v ktorých Slovensko by bolo malo zabezpečenú najliberálnejšiu slobodu a najväčšiu možnosť starať sa o svoj vlastný vývin. Tiež dôležité je spomenúť, že nie my Slováci sosnovali sme Clevelandskú Dohodu, ale že sosnovali ju bratia Česi, predstavitelia Českého Národného Sdruženia. Oni nám ju nabídli bratsky za našu bratskú pomoc. Pán Emanuel V. Voska, jeden z tam prítomných zástupcov Českého Národného Sdruženia, vstal a za veľkého aplausu prehlásil, že text tejto dohody známy je profesorovi Masarykovi, ako predsedovi Národnej Rady a že on s ním súhlasí.

A potom zahájily sa ďalšie spoločné práce, systematické a cieľuvedomé, a obidve strany žertvovaly na oltár národa s veľkým nadšením. Slováci a Česi obidvoch organizácií začali konať spoločné schôdze a pokračovať ruka v ruke ako skutoční bratia s bratmi.

Z týchto schôdzí pripomínam tu len jednu epizódku:

Zpočiatku so Slovenskou Ligou jednalo len České Národné Sdruženie, pozostávajúce zvlášť z takzvaných pokrokových menších spolkov. Neskoršie prišiel aj Sväz Českých Katolíkov, ktorý bol národným sdružením katolíckych Čechov a tiež konal znamenitú národnú prácu. České Národné Sdruženie malo v spoločnom výbore 8 členov, Slovenská Liga tiež 8 a Sväz Českých Katolíkov mal mať tiež 8. Slováci vyslovili obavu, že na takýto spôsob budú Čechmi zmajorizovaní.

„A ako to chcete mať?“ pýtal sa slovenských zástupcov Reverend Oldřich Zlámal, člen Sväzu Českých Katolíkov.

„Chceme, aby sme v tomto telese boli rovní s Vami, bratia,“ odpovedali Slováci.

„A budete platiť na spoločné ciele fifty-fifty?“ pýtal sa ďalej farár Zlámal.

„Budeme,“ odpovedali Slováci.

Tým docielená bola tá shoda, že Česi a Slováci i pri reprezentácii i v obetiach zostanú si úplne rovnými. (Fifty-fifty v angličtine znamená päťdesiať-päťdesiať, v tomto prípade rozumie sa 50 %). Od tých čias až do konca spoločnej akcie Slováci prispievali k spoločným výdavkom prinajmenej 50 %.