Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ignác Gessay:
Rozpomienka na uzavretie Československej dohody
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Viera Marková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 35 | čitateľov |
Že Pittsburghská Dohoda dosiaľ v plnom rozsahu sa neuskutočnila, to sem nepatrí. Nech si to ospravedlnia alebo nech nesú za to zodpovednosť všetci tí, na ktorých Pittsburghská Dohoda ako dedictvo prešla.
Že prečo jedna časť našich vedúcich činiteľov je za Pittsburghskú Dohodu a že prečo druhá časť tých vedúcich činiteľov je proti nej, ani to sem nepatrí. To prislúcha do rámca politiky a dnes my nie sme povolaní politiku robiť.
Že jedni vyhlasujú Pittsburghskú Dohodu za neoprávnenú a druhí za oprávnenú, ani s tým sa tu dnes nebudeme zapodievať.
Dnes jubilujeme, ako jubilovali naši bratia, americkí Česi a Slováci, keď po uzavretí Pittsburghskej Dohody usporiadali cez mesto Pittsburgh obrovský slávnostný pochod. Zúčastnily sa ho všetky české i slovenské spolky z mesta i okolia, zúčastnily sa ho spolky iných Slavianov, zúčastnili sa ho i Amerikáni a aj predseda Československej Národnej Rady, prof. Masaryk. Zúčastnilo sa ho z blízkych cvičebných staníc aj americké vojsko, ktoré salutovalo pred naším československým práporom a vzdalo hold našim hymnám. Oh, aká to bola blaženosť pre všetkých Slovákov i Čechov, ktorí toto videli. Armáda prvého národa sveta pozdravuje prápor najmladšieho štátu sveta. Slzy radosti objavily sa v očiach všetkých tých, ktorí boli svedkami tohoto zjavu.
Tie slzy boly hojné a iskrenné zvlášť v očiach Slovákov. Tí, o ktorých ich nepriatelia vyhlasovali, že ich niet na svete; tí, o ktorých maďarskí dejepisci tvrdili, že nemajú vlasti, poneváč že predali si ju za bieleho koňa, tí, ktorí nesmeli povedať, že majú prápor, alebo hymnu, tí od rázu videli a zkúsili, že majú prápor, ktorému sa korí americká armáda, majú hymnu, ktorej holduje americké vojsko, a hlavne majú svoju vlasť, oslobodenú vlasť, otroctva zbavenú vlasť, v ktorej oni majú byť svrchovanými pánmi, ktorej osudy oni majú riadiť a ktorú veľká zem — Amerika — hrdo vyznáva za svojho spojenca.
A slzy v očiach radujúcich sa našich amerických rodákov jasne hovorily, že spokojní sú s výsledkom spolupráce so svojimi bratmi Čechmi a že s nimi večne chcú spolupracovať.
Pittsburghská Dohoda, ako z vyššie uvedeného vidno, prispela k utvoreniu Československej republiky, prispela k oslobodeniu národa, bola výsledkom svornej spolupráce Slovákov a Čechov a hodno ju spomenúť i preto, že i dnes, po 10-tich rokoch, napomína nás k svornej spolupráci. Ona zrovna volá k nám slovami básnika:
Nám, bratia, hlavne svornosť môž’ byť cieľom v tom našom vrúcom žití-bytí celom, na národ myslieť, žiť v ňom — to nám treba, sťa skyva vonná domáceho chleba, a v úpal leta chladná kvapka s neba, tá láska svorná v práci, tá nám treba, čo iným slúžiac zabúda na seba, s jej nezištnosti kynie spása nám. (Roy.)