ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Asi v lete 1917 zavítal do Spojených Štátov generál (vtedy ešte plukovník) Milan Rastislav Štefánik. On, vojak od hlavy do päty, vydal pre amerických Čechov a Slovákov heslo: „Organizujte vojsko, čím väčšie vojsko, čím uvedomelejšie vojsko, len vojsko nás spasí!“ Ale práve vojsko bola tá najťažšia vec. Kým Spojené Štáty nevstúpily do vojny, ostro trestaní boli všetci, ktorí narušili organizovaním vojska alebo inými podobnými podujatiami ich neutralitu; keď Spojené Štáty do války už vstúpily, ony si vyhradily každého občana pre svoju armádu a žiadon americký občan nesmel sa prihlásiť do armády inej.

Ale generál Štefánik svojím vlivom aspoň čiastočne premáhal ťažkosti. Armáda začala sa najprv organizovať na území Canady, teda na území Anglie, ktorá bola válčiacou stránkou. Neskoršie naši československí dobrovoľníci mohli sa už organizovať aj na území Spojených Štátov.

Nič tak nezobrazuje národnú vyspelosť amerických Čechov a Slovákov ako práve títo dobrovoľníci. Mnohí z nich boli ženatí, ale opustili manželky i dietky a pustili sa do veľkého neznáma. Mnohí z nich, ba všetci mali výnosné zamestnania, v ktorých zarábali pekné peniaze, ale zanechali tieto zamestnania a shromažďovali sa pod československý prápor, ktorý, mimochodom rečeno, dľa svojich myšlienok, americkí Česi a Slováci zhotovili si sami. A títo dobrovoľníci z tej najčistejšej lásky k národu, vedení citom československej vzájemnosti odchádzali temer deň po dni na polia, kde tak hojne kosila smrť. Na tých, ktorí zostali doma a na československé ženy a devy čakaly nové povinnosti. Mnohí z dobrovoľníkov, ktorí odišli na bojište, zanechali doma manželky, alebo iných, od nich závislých príbuzných, o ktorých sa treba bolo starať. Ale treba bolo starať sa aj o tých, ktorí boli na bojištiach. Československé ženy pracovaly dňom a nocou na sveatroch, pančuchách, bielizni atď., atď. a v stách a stách, ba v tisícoch bedien posielaly tieto veci s cigaretami, tabakom nielen americkým dobrovoľníkom do Francie, ale aj československým legionárom na bitevné polia na Sibír a do Talianska.

Áno, boly to skutočne veľké veci a nebyť úprimnej, bratskej dohody medzi americkými Čechmi a Slovákmi, veci tieto neboly by sa zdarily. Ale americkí Česi a Slováci plne uvedomili si napomenutie básnika: