Staré i nové piesne V. Podoľského
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Jana Jamrišková
1 Videla som ja šuhaja jako makovička: Mördery a skielko v oku, biela rukavička; V pravej ruke guttapercha, v Čavej rýf hodbávu, Doma jedol krumple v šupách, a v kaviarni kávu. A tak si vám zuby šparchal, sťa dáky vojvoda, Zaslepil on bláznom oči; inu, tá je móda. 2 Večer išiel na soirée k dákej pani tetke, Jeden zwieback, dve piškóty, to sú jiedlá všetke; Ale thea nesmie chybeť tri razy varená, Miejto rumu slivovica od žida sverená. Lež z tej they ucukrenej vždy razí len voda, Ale s ňou si hlad zalievať, tá je teraz móda. 3 Kišasoniek a frajličiek máš už celé zklady, Žiadnej nesmie mošus chybeť, a pol funt pomády, Odkoloň a Rosenwasser, krinolin a šteifrok, A štyry funty fišpánu vlepí na každý bok. Naposledy ešte šminkou lícam barvy dodá, O pár rokov nemá zubov, inu — tá je moda. 4 Jak ide na Unterhaltung ako v preši dákom, A tu da ti už o ten svet neprizná k Slovákom; „Édeš mamám“ to je bon-ton, to je reč noblessy, Neparliruj že šlovakisch, lebo nos ovesí; Len „bitt Fräulein“ keď očuje, k tancu rúčku podá, Na šcastie viac nerozumie, inu tá je móda. (V Trenčíne 1850.)
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
