ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vyrastal ako sirota u príbuzných. Po absolvovaní gymnázia v Modre študoval na lýceu v Bratislave, kde sa zapojil do študentského hnutia. Pobyt v tomto prostredí mal naňho – podobne ako na ostatných významných spisovateľov a kultúrnych dejateľov tohto obdobia – kľúčový vplyv. V rokoch 1848 – 1849 bol dôstojníkom slovenských povstalcov, po revolúcii pôsobil ako župný úradník, neskôr ako stoličný komisár. Po prepustení zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval literárnej a kultúrno-osvetovej práci: vydával humoristický časopis Černokňažník (1861 – 1864), reprezentatívny beletristický časopis Sokol (1862 – 1869) a od roku 1867 bol podpredsedom Matice slovenskej. < >

Pauliny-Tóth vstúpil do literatúry v štyridsiatych rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi básňami. Prvá básnická zbierka Staré i nové piesne Viliama Podolského (1866) sa od študentských prvotín značne odlišuje: autor opúšťa romantický subjektivizmus a nasleduje utilitaristické ciele – propaguje generačné ideály boja za národné a sociálne práva. Súborným vydaním jeho poézie sú Básne Viliama Paulinyho-Tótha (1877).

Po revolúcii Pauliny publikoval desaťdielnu alegoricko-básnickú drámu Ľudská komédia (1862), ktorú mal dokončenú už v roku 1846 a v ktorej spojil predtuchu blízkych revolučných udalostí s historickým poučením z Dóžovho sedliackeho povstania z roku 1514 s alegóriou boja o slovenčinu. Inšpiroval sa  Goetheho Faustom a Krasińského Nebožskou komédiou. Výrazným mesianistickým vizionárstvom sa tak pridal k dobovému filozoficko-básnickému prúdu mesianizmu, prezentovanému tvorbou Jozefa Podhradského, Sama Bohdana Hroboňa a Petra Kellnera-Hostinského. V ďalších dramatických dielach – „konverzačných“ veselohrách Kocúrkovský bál (1862) a Pansláv (1867) – takéto výnimočné ideové zameranie opustil; sú hodnotené ako priemerné.

V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa Pauliny-Tóth sústredil najmä na prózu. Hoci je žánrovo-tematicky rôznorodá i umelecky rozkolísaná, spoločným znakom ostáva orientácia na aktuálne potreby národnobuditeľskej práce s dôrazom na postuláty politického programu matičných rokov (autobiografické a životopisné črty Trinásta pieseň, Volebné rozpomienky, Škola a život, historické poviedky Kráľova žena, Kyčina, Tatarský plen, román Trenčiansky Matúš). V rokoch 1866 až 1870 vydal štyri zväzky próz Besiedky 1 – 4, určené širokým čitateľským vrstvám (spomínaný román bol súčasťou 3. zväzku).

Dôležitú súčasť autorových záujmov reprezentujú preklady a adaptácie z ruskej, maďarskej, francúzskej a nemeckej literatúry, publicistika (Listy ku slovenskému Tomášovi, 1870; Listy k židom, 1872), ako aj teoretické práce. V kontexte súdobej „romantickej vedy“ (Pavol Dobšinský, Peter Kellner-Hostinský, Ľudovít Reuss) má dôležité postavenie jeho filologicko-mytologická práca Slovenské bájeslovie (1876), v ktorej predstavuje jazykový model mytológie (rozprava o jazyku so zameraním na slovanské jazyky). Jeho základom je idea prepojenosti jazyka s mýtom (spojenie mesianistickej panduchovnosti s romantickým lingvocenstrizmom).

Dielo Pauliny-Tótha sa hodnotí ako priesečník vzájomne sa krížiacich línií vo vývine slovenskej literatúry druhej polovice 19. storočia: v poézii smeruje od romantického subjektivizmu k publicizmu, v próze od výrazne romantického pátosu k žurnalisticky chápanej satire, od spoločenskej a historickej poviedky k politickému pamfletu, v dráme od mesianizmu k situačnej komike. Tak ako je jeho dielo po viacerých stránkach pestré a rozkolísané, rôzni sa aj jeho literárnohistorické hodnotenie. Kým v minulosti sa napr. pozitívne vyzdvihovala Pauliniho snaha prekonať romantickú alegorickosť prevahou dokumentárneho materiálu, dnes sa tento autor ukazuje ako dôležitý práve pre výskum mesianizmu.

Literatúra:

ČAVOJSKÝ, Ladislav: Romantický dramatik Viliam Pauliny-Tóth. In: Slovenské divadlo, roč. 47, 1999, č. 1, s. 586 – 599.

ČEPAN, Oskár: Próza Viliama Paulinyho-Tótha. In: Pauliny-Tóth, Viliam: Škola a život. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásne literatúry,1965.

HVIŠČ, Jozef: Viliam Pauliny-Tóth (1826 – 1877). In: Slovenská historická próza. Bratislava : Slovenská literárna agentúra, 1988, s. 39 – 41.

KOVÁČIK, Ľubomír: In: Mytologizmus v slovenskom literárnom romantizme. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2002, s. 19 – 23.