Zlatý fond > Diela > Myšlenky o zahradníctve


E-mail (povinné):

Štefan Moyzes:
Myšlenky o zahradníctve

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Jana Jamrišková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 5 čitateľov



  • I
  • II
  • III
  • . . .  spolu 5 kapitol
  • Zmenšiť
 

I

Staré letopisy rozprávajú, že Archimedes, povestný mathematik syrakússky, dôverujúc svojim vtipne vymysleným a vyvedeným strojom, jednúc vyvolal: „daj mi miesto, na ktoré bych sa postavil, a vyzdvihnem celý svet.“ Lež nebol to orech k rozlúšteniu, lebo nieto miestočka, ktoré by nebolo v samom svete; a tak na vzdor dokonalosti strojov Archimedových a jeho v umení tomto nasledovníkov svet stojí a hýbe sa, jako ho všemohúci Pán Bôh usporiadal; a v tom stave ostane tak dlho, dokiaľ bude Božia vôľa. — O mnoho šťastlivejším držím sa ja, lež bol slovutný Archimedes; lebo som presvedčený, že jesto viac hýbadiel, ktorými sa zdvihnúť dá, čo i nie celý svet, ale doista — na čom mi síce najviac záleží, — svet slovenský.

O takomto hýbadle umienil som si v našom milom Obzore prehovoriť. Dobre síce cítim, že ani moje hýbadlo nie je bez prekážok. To, čo strojníci pohybujú, je bezživotná hmota; táto, nutným zákonom podrobená, popúšťa bezvýminečne pevnejšej sile; to ale, čo ja prítomne zdvíhať chcem, sú rozumné stvorenia, slobodnou vôľou obdarené; sú ľudia, slovom: je národ slovenský, ktorý ovšem hýbadlu i protiviť sa a tak bárs jako horlivú usilovnosť moju i na zmar priviesť môže. Lež kojím sa tou sladkou, nepodvratnou nádejou, že v milom mojom národe slovenskom, ktorý v najnovšom čase toľko dôkazov podal mocného precítnutia k lepšímu životu, ani môj prítomný hlas nezostane „hlasom volajúceho na púšti“. A to síce tým menej, poneváč z najdôkladnejšieho presvedčenia ujištovať môžem môj drahý slovenský národ, že jestli sa hýbadlu mojemu protiviť nebude, jestli radu moju neoslyší, lež radnej takovú snážne nasledovať bude: v krátkom čase ešte vätšie divy vyvede, nežli na vidom celého sveta vyviedol, keď pri vôbec známej chudobe svojej Matičku svoju, v krátkom behu deväť mesiacov, majetkom stotisíc zlatých zaopatril.

Alebo čo poviete, drahí rodáci: či by to nebol div opravdivý, keď by o krátky čas na Slovensku chudoba aspoň len z veľkej čiastky zahnaná bola; keď by sa čistota, poriadok, múdra pracovitosť, striezlivosť, opravdivá veselosť ducha, obecnomyseľnosť, vzájomná láska, cit národný, povedomie občianskej zaviazanosti národa slovenského, a tak i majetnosť i mravnosť — keď by sa, vravím, všetky tieto poklady v lone národa slovenského ubytovaly a zo dňa na deň rozhojňovaly? A preca sú tieto divy možné, ku ktorých uskutočneniu iba dobrá vôľa národa slovenského potrebná je. Viem síce, že ku blahostnému cieľu tomuto mnohonásobné prostredky účinkovať musia, ba chvála Bohu a obetivosti národovcov! mnohé už i v skutku účinkujú; lež nikdo múdry popierať nebude, že jeden z pomedzi najvýdatnejších prostredkov k dosiahnutiu hore uvedených, neprecenitelných výhod je vôbec zahradníctvo, a zvlášte ovocinárstvo.

Umienil som si tedy o tejto vetvi hospodárstva v Obzor-e našom prehovoriť, čo sa mi tým nútnejšie vidí, čím menej tajiť sa dá, že táto vetev hospodárstva v národe našom doteraz, s riedkymi výminkami, velice je zanedbaná. Zahrada, obyčajne pri samom príbytku nachodiaca sa, už z ohľadu tohoto vätšú hodnosť má, nežli jiná, od príbytku viac oddialená zem; bo sa i ľahšie obrábať i pohodlnejšie nadzerať dá. Zem, ktorá hospodárovi pod očima neleží, tým viac času k obrábaniu potrebuje, čim ďalej od príbytku leží, lebo to sem a tam chodenie požaduje potrebný čas. Keď zlé počasie hrozí, bojí sa hospodár vybrať sa na zem opodiaľ ležiacu, aby ho asnaď plušť s nevyriadenou domov nezahnala. Dietky ťažko je na rolách upotrebiť, bez toho, aby školu nezameškaly; v zahrade ale, pri ruke ležiacej, môže sa užiť každá chvíľka a mnohé práce zahradnícke vykonávať môžu dietky, a to bez najmenšieho zameškania školy. Plodiny zahradné, ležiace pod očima celej domácej rodiny, ľahšie sa pred škodou ochraňovať môžu, nežli v poli sem a tam rozkúskované role.

A preca v ľudu našom tisíckrát je ľahšie naisť pilného roľníka, nežli usilovného zahradníka. Čo je tomu príčina? bezpochyby neuváženie tých výhod, ktoré by sa usilovným zahradníctvom neomylne dosiahnuť daly. Nevyhnutnú potrebu vezdejšího chleba každý čeľadný otec každodenne cíti; poneváč ale chlieb hlavne len z role pochádza: preto sa práca na roľách tak potrebná vidí, jako je sám vezdejší chlieb. — K tomu treba pripočítal ohromnú moc zvyku. Neplatí to len o slovenskom, lež rovne o každom sveta tohoto ľudu, že zvyk má rozhodnú moc. A to síce z jednej stránky celým právom; bo dokiaľ sa dôkladné vedomosti v lone dajakého národa povšechne nerozšírily, takmer celá múdrosť takého národa a jeho v prácach obratnosť, zakladá sa výlučne na obyčajoch od predkov zdedených, tedy na zvyku. Národ nevzdelaný, nemajúc ešte kroz pokrok vo vedomosťach rozbystrených očí duševných, slepo by si počínal, jestli mnohoročnou skúšenosťou potvrdené svoje hospodárske obyčaje a zvyky zanechajúc, púšťal by sa do toho, čo ani nerozumie, nemajúc totiž dôkladných vedomostí, alebo čo ani skúšenosťou ešte nie je potvrdeno. Pud tedy, z ktorého sa dôkladne nevzdelaný ľud zdedených obyčajov pevne drží, je pud prirodzený, v mnohých pádoch užitočný; obzvlášte ale okolo hospodárstva, kde i najvzdelanejšímu jednotlivcovi rozvážlive pokračovať nádobno, jestli nemá bezuzdnú svoju chtivosť po novotách mnohokráte znamenitou vlastnou škodou platiť.

Čo tu tedy činiť? Ja myslím, že najbezpečnejšie bude i v tejto otázke držať sa prikázania sv. Písma: „Všetko skusujte, a čo je dobrého podržte.“ Nie je každá novota v hospodárstve užitočná; ale škodlivé je i zaťaté pridržiavanie sa obyčajov starých. Boly časy, keď i naše pluhy, motyky a iné naše hospodársko náradie boly novučičké novoty. Čože, jestli by sa boli predkovia naši zdráhali tieto novoty prijať a nám zanechať: či by nebol poľutovania hodný stav terajších roľníkov?

Škoda by tedy bolo každú novotu zanedbať; veď každý pokrok, každé sdokonalovanie už v pochope svojom premeny a novoty obsahuje. Kde nieto premeny, tam o pokroku a sdokonálení reči byť nemôže. Plánka, dokiaľ sa nepremení, ostane plánkou a len trpké ovocie nosiť bude; jestli ale jej peň príjemné ovocie nosiť má, musí sa prvej premeniť, to jest: umným spôsobom zošľachtiť. Ačpráve ale výpoveď táto nepochybná je, preca neočakávaj nikdo, že sa jej pospolitý náš ľud tak ľahko pridŕžať bude. Už som hore spomenul, že neústupná vernosť ku zdedeným obyčajom má svoju oprávnenosť; a jestli sa i v mnohých pádoch rozumne zastávať nedá, môže sa preca ľahko vysvetliť a vymluviť.

Jestli pospolitý ľud náš, od toľko vekov zanedbaný, takej ochotnosti ku prisvojeniu si užitočných vynálezkov nedokazuje, jaká sa u pokročilejších národov nachodí: tomu sa nikdo múdry diviť nebude. Bolo to tak u všetkých národov sveta, na podobnom stupni vzdelanosti stojacích. I národ slovenský len tak sdvihnúť sa môže, jako sa iné národy posdvihly, jestli totiž vzdelanejší jeho členovia, jako sú obzvlášte pp. tt. duchovní Otcovia a páni národní Učitelovia, a iní, osvetou a dôkladnými vedomosťmi vládnucí páni národovci, z lásky kresťanskej a opravdivej ľudomilosti o všemožnú vzdelanosť a osvetu pospolitého ľudu starať sa budú; jestli sa vo svätom počínaní tomto nijakými prekážkami odstrašiť a odvrátiť nedajú; jestli horlivosť jejich v tomto chvalitebnom predsavzatí ani vtedy neochladne, keď sa výsledky jejich usilovnosti jich očakávaniu snáď po dlhší čas vyrovnávať nebudú.

Jestli sa ale prirodzení vychovávatelia národa slovenského tejto bohumilej úlohe horlive a s vytrvalosťou posvätia: tým dôvernejšie úfať sa môžu konečnému radostnému úspechu, čím sa menej tajiť dá, že už chvála Bohu! i na Slovensku svitá. Čím viac v ľudu našom mlhy nevedomosti a predsudkov riednuť budú, tým dokonalejšie pochopí ten istý ľud náš: že i zo zahrady mnohonásobná pomoc k výžive domácej čeliadky ľahkou prácou vytežiť sa dá, a že pilne obrábäná zahrada je tá domáca baňa, z ktorej mnohý vzácny groš, bez všetkej ujmy na ostatnom hospodárstve, vydobudnúť sa môže.

Na Slovensku je veľká čiastka hospodárov, ktorí zbožia nikdy, alebo len málo kedy na zbyt majú tak, aby dačo odpredať mohli; jestli ale núdzou prisilení preca nekoľko meričiek na peniaze obráťa, obyčajne na domácom chlebe nedostatok trpia. Ešte horšie počínajú si tí gazdovia, ktorí seno alebo slamu z núdze predávajú. Málo je vidiekov slovenských, čo by krmom oplývaly; kde sa ale pri skromnej zásobe sena mládza — otava — a slama predáva, tam nieto lieku proti žebrote; bo bez hnoja a dobrej, do práce súcej lichvy niet užitočného, obstanok domácej rodiny zabezpečujúceho roľníctva. — Vyjmúc tcdy požehnanejšie kraje Slovenska jedenkaždý hospodár slovenský má sa držať všeobecného pravidla: „Potrebné peniaze zaopatruj si z výrobku rúk, alebo z lichvy svojej a zo zahrady.“

Mnohý snaď nadvrhne: „Jakúže bych ja pomoc od mojej zahradky očakávať mohol, keď je tak maličká, že sa ledva dakoľko stromov do nej vmiesti?“ Na to odpovedám ponajprv: že dobre obrábäná zahradka viac užitku priniesť môže, nežli jiná, tri — štyrykrát tak velká zem, a to nie len preto, že jako som hore podotknul zahrada ľahčej obrábäť sa dá, nežli iné, opodiaľ ležiace pozemky; lež i z tej príčiny, že tá istá hriadka každoročne rozmanité plodiny vydávať môže, čo by sa na roľách nepriam darilo. Po druhé ale pomysleť treba, že sa každý pozemok na zahradu obrátiť môže, jestli sa tak obrábä, jako zahradu obrábäť slušno. V mnohých prípadoch zaiste ukazuje sa možnosť, kúsok blízko ležiacej role na zahradu obrátiť, jestli je pridomová zahrada príliš malá.




Štefan Moyzes

— rímskokatolícky biskup, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, národovec, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.