ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Svätý Pavel apoštol odvoláva sa opakovane na prácu vlastných rúk svojich, ktorou si výživnosť zaopatrúval — Skut. apošt. 20, 34. — 1 ku Korint. 4, 12. — 1 k Thessal. 2, 9. — 2 k Thessal. 3, 8. — Cirkev svätá vychvaluje svätého Patricia, apoštola Hibernie, že dľa apoštolského príkladu nezdráhal sa vlastnýma rukama pracovať. Pominúc nesčislné jiné príklady len ešte pripomenem, že pred nekoľko rokmi v Kristu zosnulý, veľmi pobožný a veľmi horlivý kardinál a biskup vratislavský Dippenbröck, revnivo zaoberal sa pestovaním a sdokonalovaním ľanu.

Mám tedy skvelé príklady pred sebou, abych i ja, podľa slabosti mojich síl a podľa zásoby mojej skúšenosti, v dobách zbývajúcich od úradu biskupského, vlastnýma rukama pracoval a tak rozvážnu, poriadnu pracovitosť v mojom milom národe rozširovať pomáhal. Toto je smyseľ a účeľ i prítomného pojednania. Učeľ tento, jako laskavý čitateľ ľahko pozorovať mohol, je prevážne mravný. Má síce i bohatstvo mravné svoje nebezpečenstvá; ale nikoli tak všeobecné a mocné, jako chudoba. Mnohý človek nebol by jiných klamal, ukrivdil, nebol by zlodejom zostal, nebol by krivo prisahal, keby nebol chudobným býval. Už tá zmalátnelosť ducha, ktorá s chudobou obyčajne spojená býva, je hrozný mravný neduh. Majetnosť naproti tomu poskytuje prostredky k činnej kresťanskej láske. Kresťan tedy chudobu, podľa príkladu Spasiteľa našeho, trpezlive síce znášať má; spolu ale všetky poctivé prostredky upotrebiť povinný je, aby sa jej, jakožto mravného neduhu, sprostil.

Najpoctivejší prostredok ale k cieľu tomuto je poriadna pracovitosť; aponeváč najvätšia čiastka človečenstva roľníctvom zaoberá sa: podáva ono najobecnejšú príležitosť k tejto poriadnej pracovitosti. Roľníctvo a vetve jeho: zahradníctvo a štepárstvo, i tak nevedú obyčajne k bohatstvu, lež ovšem na tú zlatú prostrednú cestu, ktorá medzi chudobou a bohatstvom leží, a ktorú i dľa rady Sv. Písma (kn. Prísl. 30; 8, 9.) od Pána Boha prosiť máme. Stav tento menuje sa majetnosť, ktorá je rovnako prostá nebezpečenstva jak hryzavej chudoby, tak i nadutého bohatstva a poskytuje nám prostredky, aby sme jakožto národovci, občania a kresťania povinnosti naše plniť mohli.

Človek má prirodzený, neprekonatelný pud ku blahobytu. Pochybovať sa nedá, že v nedostatku poctivých prostredkov mnohí po nepoctivých siahajú, aby pudu tomuto zadosť učinili. Vo veľa pádoch i ohavné opilstvo z pudu toho vysvetliť sa dá. Temer ale nemožná vec je, aby človek, usporiadavší si vlastnou pracovitosťou svoje hospodárstvo, zaoberajúc sa pilne zahradníctvom a pestovaním krásne kvitnúcich, utešene rodiacich stromov, tak hnusnej obyčaje otrokom zostal.

Jestli zahradníctvom a štepárstvom pilne zaoberať sa budeme, i včelárstvo naše bude nám lepšie napredovať a ľahčie dáme sa i do užitočného hodbabníctva. Pomyslime si: jestli by každý majiteľ zahrady na Slovensku z priemysľu zahradného a štepárskeho ročite len 10 zl. získal: koľko by to vynášalo v celej obci, ochodzi, stolici, po celom Slovensku? Jak krásne zmáhala by sa majetnosť v milom národe našom? Tak sa i jiné národy na nohy postavily.

Preto tedy ja úprimne ctím každého ľudomila, ktorý usiloval sa v lône národa udomácniť zahradníctvo a štepárstvo radou, príkladom, písmom, alebo to ešte i prítomne koná. S obzvláštnou ale radosťou vyrozumel som, že pán farár A. Penzel na vyzvanie Matice Slovenskej chvalitebnú ochotnosť vyjavil: praktickú nauku o štepárstve spísať a matičnému Výboru cieľom vydania tlačom odovzdať. Od tak vzdelaného, vo štepárstve dôkladne skúseného muža len podarené dielo môže sa očakávať. Istotný výhľad na blízko uverejnenie tohoto praktického návodu štepárskeho bol tiež pohnútkou pre mňa, abych sa v prítomnom pojednaní do technických podrobností štepárstva nepúšťal, čoby sa i tak do časopisných článkov sústavne umiestiť nedalo. Ja za prítomnú prácičku budem sa cítiť dokonále odmeneným, pošťastí-li sa mi dielu pána farára Penzla po vidiekoch Slovenska trochu cestu preklesniť.

Jestli sa tak všestranne a všemožne o vzdelanosť milého národa našeho zasadíme: neminie nás doista hojnosť požehnania Božského. Už i vo Sv. Kríži, ktoréhož mešťania dôvtipom a príčinlivosťou chvalitebne vyznačujú sa, znám ľudí, ktorí odo mňa nie zošľachtené stromky, lež iba vrúble požadujú. I to jeden dôkaz, že už na Slovensku svitá.

Štefan Moyses v. r., biskup b. bystrický.