ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod týmto číslom umienil som si sdeliť laskavým čitateľom niektoré príklady z môjho vlastnieho zahradníctva, k úplnejšiemu vysvetleniu hore uvedených zásad a pravidiel; bo jako hovorí latinské porekadlo: „Slová hýbajú, príklady ale ťahajú.“ Usadiv sa počiatkom jari r. 1851 vo Sv. Krži, nenašiel som na celom statku iba samú pustotu a nedostatok. Ani pierka ani chlpa: rolí málo, i to z vätša len záložné, mimo krajinskej dane znamenitými poplatkami obťažené; lúk vo dvacať chotároch ani toľko, čo mnohí jednotliví páni farári v úrodnejších vidiekoch vlasti našej držia; stavisk mnoho (do pol druha sta), z veľkej čiasti ošarpaných. Všetko to vyzeralo tak clivo, že pár čeladí dovedených z Chorvátska, zhrozivších sa tej všeobecnej pustoty, do svojej otčiny zutekať hodlalo. — Mimo znamenitej kolikosti hor a lesov našiel som iba jeden predmet, ktorý ma tešil: priestrannú zahradu pri dome mojom sv. krížskom; lež i tú v tak zapustenom stave, že ctení údovia slávnych vyslanství, ktoré ma hned po príchode mojom srdečným privítaním uctily, nad pustotou tejže zahrady vzdychávali.

Jak náhle som sa na novom stanovisku mojom trochu poobzeral, hned presvedčil som sa: že tak veľkú zahradu motykou a rýlom obrábäť bez znamenitej škody nie je možno. Odovzdal som tedy zahradníkovi sklenníky s kusom zahrady, pre zelené veci určeným; štepárstvo ale a najvätšú čiasť zahrady podržal som sám pre seba, abych ju pluhom, tedy lacnejším spôsobom obrábäl. K tomu ma pohnul i veliký nedostatok krmu; chcel som si tedy pre mojich 6 ťažko zvážených kravičiek, v ktorých medzi ostatnou lichvou hospodárskou zvláštnu obľubu mám a preto jich obyčajne ani na pašu honiť nedám, v zahrade čo najviac krmu dorobiť. Tuto len na krátko pripomínam, že sa mi moje kravičky za túto moju starosť hojne odplatily; bo teraz mám z nich výše sedemdesiat kusov rožnej lichvy, medzi nimi štyrydcať dva do práce výborne súce voly. V mojej zahrade nachodí sa jeden kút, majúci rozsiahlosť poltretieho obyčajného jutra, kazdé po 1.200 štvorcových siah rátajúc. Tento kút bol nad iné čiastky zapustený, všelijakého druhu a velikosti vzájomne sa dusiacimi, machom obrastenými, tedy neplodnými stromami vysadený. Preto tedy, v jaseň toho istého 1851, roku, najal som pilných Liptákov, a dav celý ten kút vykolčovať, rozdelil som ho sám zjari nasledujúceho roku na štrnácť jednakých ostredkov, medzi ktoré som vlastnou rukou samé slivy v rovnakej oddialenosti trisiahovej tak vysadil, že sa ten slivník bez obtížnosti krížom krážem orať dá.

Čeliadka moja vysmievala sa z tejto mojej práce: že čo sa vraj s tým stromovím naťahujem, však vraj nebudem z neho nikdy ovocie požívať. To som ja síce na Božú vôľu zanechal; ale i tuto ukázalo sa, že opravdivých prorokov málo jesto na svete. Už od roku 1854 rodia moje slivy. Pominulý rok bol síce na všetky plodiny mimoriadne neúrodný; ten sa tedy za pravidlo vziať nemôže, ačpráve mi ani vlani slivák nechybelo. Predošlé ale roky hojne odmenily prácu moju; tak na pr. roku 1862 dostal som: 6 okoví slivovice, ktorú som predal po 20 zl. tedy úhrnkom za 120 zlatých; dal som uvariť 3 centy lekváru a 3 centy slivák usušiť. Toto som síce nepredal; bol bych ale mohol na chvat predať cent lekváru po 12, cent ale usušených slivák po 6 zl. To je tedy hodnota 174 zlatých r. č. zo samých slivák okrem toho, čo sa jich sviežich strovilo, a toho ver málo nebolo. Nádobno mi ale pripomenúť, že tento môj slivník priam ešte sa v dokonalom stave nenachodí; bo zaopatrujúc si na náhle slivy z rozličných miest, dostal a posadil som i liché druhy, ktoré behom času vyhadzujem a dobrými, doma vypestovanými krámskymi slivami nahradzujem. Poneváč ale, jako som už pripomenul, celý slivník dávam orať: tedy v ňom každoročne dorábäm všakový krm, zrno i slamu, a môžem svedomite tvrdiť, žebych jednoročnú úrodu týchto zemských plodín nedal za 174. zlaté. Tak tedy jednoročný užitok z toho poltretieho jutra, odrátajúc útraty, dobrých 300 zl. vynáša. Hľa, tak sa môže zahrada užiť!

Roku 1852 bola veliká suchota; ja tedy, obávajúc sa nedostatku krmu na budúcu jar, zasial som v jaseň do niekoľko ostredkov môjho slivníka raži. Šiesteho mája roku 1853 povolal som si jednoho nádenníka s kosou, aby tú raž, už do tretieho kolienka vyrastlú, na zelený krm skosil. Dlho mi bolo s ním dohadovať sa, dokiaľ kosiť počal, bo že vraj „kdo by Boží dar kosil?“ Iba keď som ho ujišťoval, že z otázneho strniska ešte toho istého roku bude nasledovať úroda, kosil krutiac hlavou; ale mi neveril. Koncom mesiaca mája dostavily sa plúšti a skoro celé leto trvaly. Raži na poli preriastly burinou a plevelou; moja ale raž vo slivníku, ktorú to jarné kosenie trochu zmiernilo, stála krásne, bola čistučká a plodná. — Mám iný kút v zahrade 800 štvorcových siah vynášajúci; tento som bol na podzim roku 1857 posial ražou. V týždni pred svätodušnými sviatky r. 1858 dal som ju kosiť; bola sa už síce vysypala, ale nekvitla. Keď som čeliadku moju navštívil pri tejto práci, povstal medzi nami nasledujúci rozhovor:

Palo kočiš: Ej pán biskup! veď je to veľká škoda takú raž za zelena kosiť; nech som dobrý, bolo by sa jej tu poctivých 6 saputí urodilo!

Ja: I ja to úfam: a to by bola dosť hojná úroda z tak malého pozemku.

Palo: Bolo by sa mohlo pekných peňazí utržiť; veď je teraz sapuť po 8 zlatých.

Ja: To by bolo 48 zlatých, a jestli by sa vymlátená slama v cene 10 zlatých vzala, bola by celá úroda 58 zl. hodná.

Palo: No či to tedy nie je veliká škoda?

Ja: Palko! však si ty vozil to seno, čo som tejto zimy na Šafranici kupoval?

Palo: Priam ja!

Ja: A či vieš, po čom bolo?

Palo: Nuž po dva strieborné zlaté cent.

Ja: Pravdu máš, Palko! Ale povedzteže mi chlapci! ktorí sa rozumiete zo skúšenosti na váhu sena: či by táto hŕba nakosenej raži vážila jeden cent?

Viac hlasov: A to poctivý!

Ja: Ondrejko! ty jakožto kravár najviac kosievaš po zahrade; povedzže mi: koľko by z celej raži tejto takých hŕbok mohlo byť, jako je táto?

Ondrej: Ej, veru si dám zdravý zub vytrhnúť, keď jich nebude sto.

Ja: Počúvajte tedy chlapci: takýchto sto hŕbok vážilo by tedy sto centov: poneváč ale raž táto je teraz zelená, svieža, veľa vlhkosti v sebe majúca: sušením ztratila by mnoho z váhy svojej. Ak by sme ale preca túto zelenú raž na seno usušili: dostali by sme 40 centov chutného záživného sena, ktoré by 80 zl. hodné bolo a tak tedy o 22 zlatých viac, nežli by sme boli za raž i jej slamu utržiť mohli. Ale dajte ešte ďalej pozor: keby sme boli zkosenú raž dozrieť nechali, už by potom táto zem toho roku nebola nijakej plodiny dala; takto ale budúceho týždňa budeme na tejto istej zemi sadiť kapustu. Čo nám tedy koľvek pán Bôh kapusty požehná, to ešte k tomu zisku 22 zlatých musí sa prirátať.

Viac hlasov: To je ver divná vec; a preca je pravda!

Vo sv. dušnom týždni dal som túto zem hlboko zorať, tak zvaným kultivátor-om náležite rozdrobiť, pohnojiť a kapustnou priesadou vysadiť. Dostal som na nej v jaseň päť tisíc hláv kapustných. Bežná cena sto hláv kapusty spomenutého roku bola 5 zlatých; oračka pod kapustu, sadenie a okopávanie nestálo od 22 zlatých r. č. Tak som tedy výše 250 zl. vyhral tým, že som raži v tom, dve tretiny jutra vynášajúcom kúte mojej zahrady dozreť nedal.

Tu máte tedy, drahí rodáci! niekoľko príkladov zahradníckeho priemysľu; pán Bôh daj, aby ste jich s najvätším prospechom nasledovať mohli!