ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prívetivý čitateľ zbadal nepochybne dosiaľ, že prítomné pojednanie hlavne ta smeruje, aby sa v lône národa slovenského náklonnosť k zahradníctvu a štepárstvu zbudila a predložily pravidlá, podľa ktorých táto náklonnosť vyvinovať sa má, aby jako jednotlivcom, tak i celému obecenstvu slovenskému v pravde užitočná byť mohla. Podrobný návod k zahradníctvu a štepárstvu podávať bude s časom nepochybne náš drahý Obzor; a jestli nádejná společnosť hospodárska pre slovenský národ s pomocou Božou do života vstúpi: postará sa ona jistotne o vydávanie ľahko rozumlivých knižočiek, obsahu hospodárskeho vôbec a zahradníckeho obzvláštne, dľa rozmanitých úkolov tejto životnej otázky. Toto tedy nech slúži k dôkladnejšiemu porozumeniu nasledujúcich dvoch oddielov prítomného čísla.

A

Žalostná je to vec, že na Slovensku až do dnešního dňa nachodia sa mnohé zahrady, ktoré ešte nikdy motyky a rýla necítily. Vo mnohých takých zapustených zahradách buďto sa pokosí tráva a burina, sama od sebä rastúca, pre lichvu, alebo sa lichva na prosto zažene do zahrady, kde ona potom aspoň polovicu trávy nemilobohu bez užitku pošliape a tých nekoľko samorastlých, zakrpatených, lebo neopatrovaných ovocných stromov pošklbe, poláme, povyvracuje. Taký pozemok nezasluhuje meno zahrady. Zahrada má sa kopať, a jestli je priestrannejšia z čiastky i orať. Do náležite pohnojených a na kypro pokopaných hriadok nasiať sa má petrželu, mrkvy, baštrnáku: má sa nasadiť cibuly, česneku, fazoly a hrachu. Sú to všetko zdravý a chutný záčin polievky a jiných jediel. Z jari obzvlášte darí sa hojne šalát, ktorý octom a olejom poliaty, alebo vrelým octom a oškvarkami, alebo konečne vrelým srvátkovým octom zaparený poskytuje hojný a zdravý pokrm. To tiež platí o kele a kalerábe, ktoré plodiny, aspoň do pôl zimy, dobre zachrániť sa dajú. Jestli miesta zbýva, dobre bude nasadiť, obzvlášte medzi múdre rozriadenými stromy, zemiakov a kapusty, ktorýchžto plodín nikdy nie je pri dome nazbyt; a keď by i bolo, ľahko sa odpredajú.

Šalát, kaleráb, kel každý bude vedieť sadiť, kdo vie s kapustnou priesadou zachádzať; len že sa pravda zem na priesadné korienčoky nemá tak silne pritlačiť, jako sa to na mnohých miestach s kapustnou priesadou činieva. Šalát, kel, kaleráb a jiné podobné zelené veci majú sa s malou motyčkou okopávať, jaknáhle sa vidí, že sa už plantičky prijaly, a nikdy nemajú sa dlho o suchu nechávať; bo o zelených veciach platí vôbec pravidlo: že sú tým krehkejšie, chutnavejšie a zdravšie, čim náhlejšie rastú. Siať a sadiť nemá sa nič príhusto, lež má sa predca s hriadkami tak po hospodársky zachádzať, aby čím vätší úžitok vydaly. To sa stane, jestli tie isté hriadky každoročne rozmanité plodiny vydávať budú. Tak na príklad pomedzi kaleráb, kel, cibulu, česnek, uhorky môže sa nasadiť šalátu, ktorý mnoho rýchlejšie dorastúc, uhne sa, dokiaľ susedné plodiny rozširovať sa počnú. Obzvlášte ale mienim pozornosť prívetivých čitateľov obrátiť na tie zahradnícke plodiny, z ktorých i pekný peniaz utržiť sa dá. Už zo zelených vecí, jestli sa náležite opatrujú, kde ktorý grošík dochodiť môže, obzvlášte v súsedstve mest, mestočiek a kúpeľov.

Sem ale nadovšetko patria:

1) Víny ker. Zo skúšenosti viem, že hrozno i v Baňskej Bystrici dozrieva. Dozreje ono tedy po velikej čiasti Slovenska, obzvlášte jako sa zreteľ bude mať na ranné druhy, ktorých už teraz hojnosť. Do mojeho času malo sa zato, že hrozno v sväto-krížskej biskupskej zahrade nedozreje. A teraz ja tu mám vínych koreňov na stá, mojima vlastnýma rukama zasadených; nezahanbím sa v jaseni ani budínskych hrozien, mám ces pôl zimy sviežeho hrozna; ba založil som si v zahrade i štyry viničky, z ktorých si cedím víno, a spolu s týmto rukopisom pôjdu na sl. redakciu Obzor-u dve sklienky tohože, mojou vlastnou rukou od sadenia vínych pňov až do plnenia flašiek, pravda že mimo kopačky, dorobeného sväto-krížskeho vína, jako argumentom ad hominem, s tou dôvernou prosbou, aby vysokoctený pán redaktor nezťažoval si túto pohronskú plodinu so skalickým vínom porovnať; ba príležitostne i pána Černokňažníka s jedným kalíškom ponúknuť, aby sa ukázalo: či sa, lietajúc na svojom šarkanovi po vidiekoch slovenských, niekde na také víno naďabil? Zrelému hroznu, jakožto najšľachetnejšiemu ovociu, netreba dlho kupca hľadať. Nie len v mestách a mestočkách, lež i na hradskej ceste ľahko sa odpredať môže, a vyznamenáva sa i tou dobrou vlastnosťou, že sa ces viacej mesiacov neporušene zachovať dá. Nie je ale môj úmysel radiť, aby každý hospodár vinice vo svojej zahrade zakladal. Už i z desať do dvanácť pňov vínych pekný groš utržiť sa dá. Mal som ja i minulého, nie veľmi prajného roku mnoho pňov, čo mi po tridcať do štyrydcať hrozien rodily; ba mal som i také, čo mi jednotlivé viac než tri sto zrelých, sladkých, voňavých hrozien daly. Už s takýmito do dvadcať vínymi pni, ktorým sa pod stenami, alebo vedľa ohrady na výslunnej a južnej polohe ľahko miesta nájde, dala by sa veru znamenitá diera pri hospodárstve zaplácať; lež pravda len pod ochranou pravidiel, tam hore pod číslom II. vysvetlených.

2) Špárga (chresť). Táto plodina z malého priestoru znamenitý užitok donáša. Jedenkrát posadená 16 i viacej rokov trvá, v treťom roku už sa bezpečne, ačpráve opatrne rezať môže a v mestách i v mestočkách dobrý odbyt má. Môže sa bezpečne rátať, že každá štvorhranná, dobre opatrovaná siaha špárgovej hriadky 1 zl. r. č. donese. Toby tedy bolo na 1 obyčajné jutro 1.200 zl. r. č. No, to ver už stojí za prácu! Jediná obec Lachsenburg, jednu štáciu od Viedne ležiaca, každoročne tisíce zlatých za samu špárgu dostáva, ktorá sa až hen do Pešti vyváža. No, už tí ver ľahko môžu porcie platiť! lež tak je: komu sa nelení, tomu sa zelení!

3) Uhorky. Plodina táto v páľach letných je veľmi občerstvujúci pokrm. Kúšťok chleba na dno hrnca, na to za hrsťku kôpru — ktorý jedenkrát siaty napotom ustavične sám sebä seje — potom hrniec naplniť zelenými uhorkami, pokryť zase s kôprom, zaliať čistou vodou a buďto na slnko vystaviť, alebo držať blízko ohniska — a o niekoľko dní máš chutnú potravu, užívajúc skysnuté uhorky buďto za surova, buďto porezané na krúžky a uvarené. Samo sebou sa rozumie, že čiastka uhorkovej úrody ľahko sa na peniaze obrátiť môže. To dokazujú najlepšie bratia naši Moravci, ktorí každoročne z Uhorska tisíce zlatých za uhorky na zimu v súdkoch zapravené vytežujú; a predca bysme veru my, keď by sme ozajsne chceli, celú braterskú Moravu s našimi uhorkami zaplaviť mohli.

4) Dine. Od mojeho príchodu do Sv. Kríža ponechajúc zahradníkovi teplé, znalečne strojené hriadky, jako i mimo týchto neskoršie sadenie a opatrovanie díň, ja sám na jiných miestach zahrady každoročne s počiatkom mája vlastnou rukou sadievam pod širým nebom dine jak cukrové, tak i grčky — ľubenice — voždy s najvýdatnejším prospechom. Nehovorím mnoho, jestli tvrdím, že bych každoročne 20 do 30 zlatých r. č. bol utržil za tieto, tak o svojej práci docielené dine, kebych jich bol do teplíc, alebo do blízkych mest na predaj posielal, ačpráve moje diňové hriadky a kopce malý priestor zaujímajú. Z tohoto sa tedy vidí, že i dine medzi tie plodiny patria, za ktoré vo mnohých vidiekoch Slovenska pekný peniaz utržiť sa dá. Sem patria dľa okolností i všelijaké kvetinky, ktorých pestovanie najme na ženskú mládež veľmi sa svedčí, a mnohovážny krásocit celej domácej rodiny vzdeláva. Tam, kde panuje obyčaj trhy susedných mest navštivovať, mohlo by sa každý krát niekoľko vkusne usporiadaných kvetovych kytičiek s iným tovarom na trh odniesť, a nechybelo by kvetomilovných kupcov. Tekvice (buče) v zahrade sadiť nemôžem radiť; iba také, čo majú krátku vňať — tak menované kapucinské. Obyčajné ale, ktoré svojou rozvlačitosťou mnoho priestoru zaujímajú, patria na roľu; buďto do kukurice, alebo na úhor. Zo zahrady má sa pomerne najviac užitku vytežiť.

Jestli sa laskavý čitateľ rozpamätá, že v prítomnom pojednaní len „myšlenky o zahradníctve a štepárstve“ rozvinúť hodlám, dojista mi odpustí, že pri tejto príležitosti neopisujem podrobne: jako sa špárga, dine a jiné tu spomenuté plodiny pestovať majú? Podrobnosti tak rozmanité do jednoho časopisného pojednania vpratať sa nedajú. Hlavný účeľ prítomného pojednania je: vzbudiť chuť a horlivosť k rozumnej pracovitosti vôbec, k zahradníctvu ale a štepárstvu obzvlášte. Toto ja držím za najvážnejšú záležitosť v terajšom položení prevážnej čiasti národa našeho. Kde sa jednúc táto horlivosť vzbudí, tam dojista nevystane utešený účinok. Obzor náš a spisy společnosti hospodárskej, ktorá sa v prebudenom národe takmer sama sebou vykľuje, nezameškajú podávať podrobné návody pre všetky odvetvy hospodárskej činnosti.

B

Prechádzam na to pole, kde by Slovák obzvláštne mohol byť doma, a ktoréby mu mohlo tisícnásobné výhody donášať, keby ho chcel a vedel užiť. Rozumievam štepárstvo. Tak jako uhorská zem vôbec nemá príčiny báť sa, že by jej víno severné krajiny, na pr. Švédska, Sasská, Poľská atď. zo svetového trhu vytisly: podobným spôsobom nemá sa obávať Slovensko, že nekdy z ohľadu štepárstva na dolnej zemi Uhorska nebezpečného soka dostane. Strom ovocný ani v lietavom piesku, ani v tučnej prsti dariť sa nebude; výborne mu ale hovia čarovné doliny Slovenska. Nachádzajú sa síce jednotlivé obce slovenské, ktoré štepárstvom vynikajú; tiež nektorí mužovia, jako na pr. pán kanonik Urbánek, mnohí pp. farári a v novejšom čase i nektorí pp. národní učitelovia v ohľade tomto mnoho chvalitebného vykonali a dnešní deň konajú; lež toto všetko ani tôňa nie je toho, čo by na Slovensku byť mohlo a malo.

Vo vzdelaných krajinách ovocnými stromi najšľachetnejších druhov vysadené sú zahrady, ulice, lúky, obrúbené sú cesty a jednotlivé role. Každý strom má svojeho vlastného pána, už či jednotlivého hospodára, či celú obec. Z toľkého ovocia znamenitý výtežok každoročne vyplýva; a poneváč tam i ostatné druhy hospodárstva v rovnakej dokonalosti vyvinuté sú: všetko to ináč vyzerá, nežli u nás. Obyvatelia tamejší sú majetní, čistotne zaodení; príbytky jejich sú pohodlné, skvostné; jejich dediny krajšie, nežli naše mestá. Poplatkov občianskych jesto tam viac nežli u nás; a predca platí sa ľahko všetko, bo sa má z kädiaľ. Aj v samom mocnárstve našom nachodia sa kraje, kde štepárstvo výborne kvitne; tak v Čechách a v horních Rakúsoch. Ba v samom Uhorsku, menovite v zadunajskom kraji, znám obce, ktoré z ovocia od jakživa nie len krajinské dane vyplácajú, lež mimo toho i jiným mnohým potrebám vyhoveť v stave sú. Hľa, čoho sa i my, a síce bez znamenitých výdavkov, bez ťažkej práce, tak rečeno len zábavným zaneprázdnením istotne dočakať môžeme, jestli múdre príklady svedomite nasledovať dovedeme! Nie je síce nemožno, aj z našich plánok po horách a po poli z vlastných jadier, kostiek alebo koreňových výstrelkov množiacich sa, kroz opakované presádzanie stromy, šľachetnú ovocinu rodiace, dochovať; lež spôsob tento je zdlhavý a nejistý. Preto najbezpečnejšie je: ošľachtiť plánky naše domáce očkami alebo hánkami — vrúbľami — prenesenými zo stromov, ktoré buďto u nás šťastlivou náhodou sošľachtené boly, alebo ktorýchžto druhy — čo sa z vätšej čiasti dialo — z iných teplejších krajov, a najme z prednej Azie nekdy na tieto strany prenesené boly; ačpráve jesto i šľachetných stromov, najme z rodu kostkovitých, ktoré sa z vlastných kostiek — peciek — bez odrodenia rozmnožiť dajú, jako na pr. sliva bystrická, ináč i krámskou menovaná, tak tiež sliva mirabella a j. v.

Nasledujúce pravidlá ohľadom na štepárstvo za veľmi užitočné držím:

1) Nech sa ovocné stromy sadia, kdekoľvek je pre ne miesta: tedy nie len v zahradách, lež i na ulicách — dedinských — pri cestách, na lúkach, kraj rolí atď.

2) Nech sa stromy nikdy nesadia príhusto; bo nevyhnutná výnimka plodnosti ovocného stromu je, aby kroz jeho konáry, halúzky a ratolesti povetrie slobodno previevať a slnko prerážať mohlo. Treba tiež mať na zreteli, aby ovocné stromy inším hospodárskym cieľom nevadily. Tedy na pr. medzi hriadkami, určenými pre zelené veci, stromy stáť majú len riedko, aby potrebné slnečné papršleky nehatily. Ba sem sa trpásliky (cvergy) najlepšie hodia. Kraj roli, na lúkach, ba vôbec majú sa stromy sadiť v čáre rovnej (priamej), aby pluhom alebo kosám nezavadzaly. To tiež platí o tom diele zahrady, ktorý sa na sad určí; bo v sade majú sa medzery kopať alebo orať, a buď zemiakmi posadiť, buď ale červenou ďatelinou alebo ražou na zelený krm posiať. Taká raž, jestli sa poseje okolo Jakuba, môže sa pri priaznivom počasí ešte v jaseni kosiť; na jar buďto zase za zelena zkosí sa, alebo sa nechá dozrieť na zrno a slamu; čo i v tedy miesta má, keď sa raž len na jar koncom apríla, alebo na počiatku mája prvýkrát kosila. Takáto kosba zelenej raži, vyrastlej do tretího kolienca, mnohokráte vätšú má cenu, nežli celá hojná úroda za zelena nezkosenej raži. Druhá tedy kosba, už či zas len zelenej, či zrelej raži, je čistý osoh. Takáto zelená raž má i tu výhodu, že sa i vtedy upotrebiť dá, keď by to už s ďatelinou nešlo. Od polovice októbra totiž ďatelina na koreni nechaná tým viac hnije, čím je bujnejšia; takú lichve podávať bolo by nebezpečné. Raž ale ostáva zdravá, čistá a môže sa kosiť bárs i v druhej polovici novembra, jestli sneh nenapadne.

3) Stromy majú sa čisto držať. V zime jich treba oberať a spáliť hniezda húseničné, pri ktorej príležitosti pozor mať treba i na tie vajíčka, ktorými ratolesti v podobe velmi tvrdých prstienkov, obzvlášte na hruškách, obložené bývajú. V lete už živé husenice v dáždivom počasi medzi konármi po hromadách sa ukazujú; tedy ľahko vykynožiť sa môžu. Zo stebiel stromových má sa oškrabať mach (mech), jakonáhle sa ukáže; na podzim ale radno je, každý strom okolo koreňa okopať.

4) Rozličného zrastu stromy, — na pr. jablone a hrušky so slivami — nech sa nikdy nemiešajú, bo časom vzájemne dusia sa, a jeden druhému zavadzajú.

6) Čím sú stromy, dľa svojeho rodu, vätšího zrastu: tým nech sa redšie sadia, a (vyjmúc trpaslíky) nikdy bližšie, nežli dve siahy jeden od druhého. Na jednom volno vyrastenom stromisku viac sa ovocia urodí, nežli na dvadcať zakrpatených.

6) Strom lichého plodu nech sa nikdy netrpí. Jestli sa nemôže preštepením ošľachtiť, nech sa vyhodí, aby sa na jeho miesto šľachetný zasadiť mohol.

7) Poloha a výbor rodov a druhov ovocných stromov je velice vážna vec. Lieska môže sa bárskam do kúta posadiť, bo najviac tôni znesie. Orech (vlaský) nech sa nesadí na pozemok, ktorý obrábäť chceme, bo pod orechom rastlinstvo hynie. Jabloní nech je viac nežli hrušiek. Všetky ale ovocné stromy prevyšuje užitočnosťou bystrická sliva, ktorej plodina už vo svojej sviežosti najzdravejší poskytuje pokrm; dá sa sušiť, na lekvár variť a na slivovicu vypáliť; v tomto trojakom stave dá sa dlho držať a jako znamenitý kupecký továr rozvážať. Ačpráve som ja v mojej zahrade už pres poldruhasta jabloní a hrušiek udomácnil, preca neradím, aby sa veľmi na rozličnosť druhov hľadelo; lež nech sa radšej také vyberú, o ktorých nám zkúšenosť dosvedčila, že jim podnebnie, poloha a miesto hovie; bo mnohé výborné druhy mnoho na dobrote tratia, keď sa na jiné miesto prenesú. Najviac ale treba na zreteli mať tú vlastnosť ovocia jadrového — jabĺk a hrušiek — aby vo sviežom stave pri výbornej chuti čím najdlhší čas pri dome nepretržene trvalo. Tak sa tedy druhy ovocia tohoto vybrať majú, aby nektoré v jaseni, iné na počiatku, zas iné v prostred zimy a naposledy zas iné len na jar dozrievaly — rozumie sa na patričnom mieste dobre zachránené. Pomyslime si: koľko tisíc zlatých pre Slovensko dalo by sa prisporiť, keď by sa na jar po Dunaji, Váhu a Hrone tak dobré, svieže ovocie hen ta do Pešť-Budína, a ešte ďalej na dolniaky plavilo, jako sa to s horňorakúskym ovocím po Dunaji do Viedni stáva.

8) Možno síce mnohokráť plané pníčky jabloní, hrušiek a čerešien i v horách nájsť, lež prostredok tento je nejistý. Malé pníčky lichva už shryzie, už zase pošlápe. Tak sa stáva, že mnohokráť pník už i dvadcať rokov počíta, dokiaľ sa mu pošťastí asi na palec hrubo a pár stop vysoko vyriasť. S takým ostarkom nie je hodno sa zaoberať. Preto tedy radím: vychovávať si plané pníčky siatim jaderiek a kostiek. Najsúcejšie jadierka sú z planého ovocia; lebo majú viac životnej sily, nežli pochádzajúce z ovocia zošľachteného. Také jadierka dajú sa — kde by sa nemohly po chotáre nasbierať — za lacné peniaze kúpiť, čo by mohly obce buďto z obecných dôchodov, alebo z rozpredaných stromkov a plodín obecnej stromovej škôlky zapraviť. Dvoročné pníčky dajú sa už obyčajne spojčovať (kopulovať), ktorú prácu najpríležitejšie v izbe — na vykopaných svojím časom pníčkoch — a komu by sa páčilo, bárs i ces celú zimu, vykonávať možno. Také štepíky (kopulanty), ces zimu v pivnici zahrabané, do jari dobre sa zachrániť dajú, potom ale do škôlky, alebo na stále miesto vysadené veselo rastú.

9) Mnohý by rád mal vätšú rozmanitosť ovocia; lež nemá pri ruke dosť priestoru pre vätší počeť velikých stromov. V takom páde radno je pestovať trpaslíky, to je tak rečené cvergy. To sa docieli, jestli sa vrúble na také pníčky nasadia, ktorých druhy už od prirodenia nemajú velkého zrastu. Pre jabloňky najsúcejšia je jabloň svätojanská, Johannis-Stämmchen, alebo Johannisbrut nemecky menovaná. Pod hrušky porúča sa obyčajne pník dulový (kutňový) ačpráve som ja na mnohých druhoch hrušiek zkúsil, že sa hloh (Crataegus, Weissdorn) mnoho lepšie hodí, nežli dula. I nešpule na hlohu veselo rastú. Pod všakové druhy slív môže sa upotrebiť tŕň; pod čerešne a višne — višňa voňavá (prunits mahaleb); — tieto ale posledné len vtedy miernejšie rastú, jestli sa vrúbeľ na vyššie steblo nasadí; bo čerešňa a višňa, blízo koreňa do tej voňavej višne vštepená, tak mocne porastie, jako na planej čerešni. Bárs by sa ale do čoho štepily trpaslíky, musia sa každoročne klesniť. Ciel práce tejto nezáleží len v tom, aby sa nadmierne vyvinutie trpaslíka obmedzilo; lež hlavne aj v tom, aby vzduch a papršleky slnečné ku každému dielu celej koruny stromkovej slobodný prístup maly, a tak plodnosť napomáhala sa; čo sa najistejšie obsiahne, jestli sa korune stromkovej podoba kotla dá.

10) Každý mladý stromčok, dokiaľ sa náležite nesosilní, má mať svoj kolok, od severozápadnej strany pevne v zemi stojací, ku ktorému sa stromčok slamenným, medzi stromčokom a kolkom prekríženým provieslom priviaže; bo ináč nie je možno poriadne a úhľadné stromy vychovať.

11) Kdekoľvek zajaci v zime do sadu prístup majú, musia sa stromky proti ním chrániť; bo táto zver hryzením ratolestí a kôry na pníčkoch mladé stromky znivočiť môže.

12) Všetky tieto pravidlá a podľa nich konané práce len vtedy opravdivý užitok rodinám a obciam donesú, jestli sa svedomite zachovávať bude to, čo som pod II. číslom o poriadnosti predniesol.