Posúdenie dramatických kusov o vypísané dvesto a sto zlatové odmeny sa uchádzajúcich od Jana Palárika, úda posudzujúceho výboru

Posúdenie dramatických kusov – posudok Jána Palárika (1822 – 1870) na divadelné hry ašpirujúce na cenu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tragédiu a komédiu, ktorú vyhlásila redakcia časopisu Sokol v roku 1862. Palárikovo stanovisko k posudzovaným textom sa nezhodovalo s názormi zvyšku poroty (v zložení Ján Francisci, Ján Gotčár, Jozef Miloslav Hurban, Jozef Viktorín, Villiam Pauliny-Tóth, Ján Malý), preto si vyžiadal jeho uverejnenie v Sokole (vyšlo v č. 13, 1863).

Posudok sa skladá z dvoch častí. V prvej Palárik analyzuje „smutnohry“ Posledné dni Moravy, Bitka u Rozhanoviec a Záh (ktoré autor zaslal do súťaže pod názvom Slovenská kalvária), Odrodilci a Bohdan Tatrín, pričom konštatuje, že ani jedna nie je „celkom podarená a bez chýb“. Odrodilcom vyčíta prílišnú tendenčnosť a politickosť na úkor umeleckého spracovania; Bohdanovi Tatrínovi celkové nezvládnutie druhu (žánru), najmä modelovania hlavnej postavy, no vyzdvihuje básnický talent autora (Jakub Graichmann). Napriek „dramatickým vadám a slabostiam“ akceptuje trilógiu Slovenská kalvária, pretože jednotlivé samostatné hry spája výrazné „jadro, zaujímavosť a historická i myšlienková cena“. Na rozdiel od ostatných členov poroty však Palárik zdôrazňuje, že autorovi hier (Jonášovi Záborskému) podľa neho nepatrí hlavná cena.

Aj pri posudzovaní veselohier sa Palárik opiera o žánrové zákonitosti (v danom prípade komédie) a sleduje spôsob ich realizácie. Na príklade hry Škoda, že je Slovák upozorňuje na to, že „veselý humor a pár trefnejších nápadov ešte neučiní opravdivú veselohru“. Kritizuje najmä nedostatok komickej osnovy a autorskú nedôslednosť pri jej písaní (hru Prvý apríl od toho istého autora nerozoberá, iba komentuje ako slabý pokus). Na nezvládnutie žánru upozorňuje aj v súvislosti s hrou Barbier. Dvojtaktovka Z iskry býva vatra (autor Daniel Bachát) podľa Palárika najviac zodpovedá požiadavkám kladeným na komédiu – spracováva „súcu myšlienku“ (čo dokáže jediný zaľúbený národovec s pomocou národne uvedomelej milenky) vhodne zvolenými zápletkami –, no nedostatkom hry je nevydarená komika.

Posúdenie dramatických kusov (o vypísané dvesto a stozlatové odmeny sa uchádzajúcich, od Jána Palárika, úda posudzujúceho výboru) patrí k najpozoruhodnejším Palárikovým príspevkom k teórii drámy. Autor v ňom brilantným spôsobom ukazuje, nakoľko je schopný skĺbiť teóriu s praxou: materiál konkrétnych textov posudzuje podľa teoretických požiadaviek kladených na tento druh umenia, ktoré mu boli dôverne známe a ktoré sám presadzoval (napr. v stati Ako má byť veselohra usporiadaná čili prvá obrana Drotára).

Obsahová náplň posudku, ako aj fakt a okolnosti jeho publikovania v časopise Sokol zase poskytujú obraz o kultúrnom živote na Slovensku v matičnom období a umožňujú nahliadnuť do osobných (či skôr „koncepčných“) sporov medzi jeho aktérmi (konzervatívnou hurbanovskou líniou ako opozíciou voči liberálne orientovanému Palárikovi).