ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pustil Slovan ho do domu,
no i satana ku tomu:
Beloboha, Černoboha,
dobrotu Božiu i pýchu Raroha.
Oj, preto Slovák, trebas tisíc rokov
počúvaš poslov Božích a prorokov
a kolenačky ku oltáru lazíš,
nad hosťom čertom nikdy nezvíťazíš.
Nemôže vlk byť sýty, baran celý,
nemôže Slovák byť slobodný, smelý.
Bo s lepším čertom sedem horších prišlo
a tisíc dravcov v jeho dom sa zišlo.
Oj, dávno v dome tvojom, Slovan nešťastlivý,
Boh i sirota vzdychá, že si lživý.
A vrah tvoj dre ťa i z deviatej kože
ty darmo voláš, ach Bože, Prebože.
Nemožno Bohu slúžiť i mamone,
i cirkvi Božej i pekla satane.
Nuž vylúč diabla, nech ako chce šteká,
či ako žena a dieťa narieka
a či ťa hostí a skvostom oblieka.
Či piesňou vábi ako milostnica,
či trón ponúka sťa tvoja cárica,
či myseľ zvádza skvúcimi vedami,
sťa anjel svetlom, rozkošou odený,
od detí pýchy všade veličený.
Ty poznaj okom Ducha, že je čertom,
Božím i tvojím vrahom spreneviertom.
On ti doviedol do domu neveru,
ktorou sa bratia a sestry ti žerú,
švagor, švagriná, nevesta, testiná,
ako vrahovia na seba zázoria
a deti starých rodičov si moria,
chorých, nevládnych z domu vyháňajú,
preklínať, vraždiť sa neobávajú.
A čo by v jednom len tak bolo dome,
ale v tisícich tajne i vidome.
Preto spod kliatby Slovák nevychodíš
a či umieraš, alebo sa rodíš
do kliatby vlastná rodina ťa dáva,
nuž aké budeš od sveta mať práva?
Čert ti doviedol všetek nemrav lichý,
všetku perepúť cudzej fríchy, pýchy,
pre ktorú nesvár domy ti zožiera,
večne ti peklo dokorán otviera.
Nuž vylúč z domu satana a pýchu,
popraj zas Bohu a Matke výdychu.
V rodičoch svojich Boha zase miluj,
chorých, nešťastných ku sebe prichyľuj.
Bratia a sestry, švagor, švagoriná,
všetka či bližšia či ďalšia rodina
k srdcu sa Matky Božej a ku Kristu
prichýľte v jednu lásku svatočistú.
Len raz napite z toho sa prameňa,
a prerodí vás láska od koreňa.
A pokrov domu stane sa vám nebom,
a láska Božia stane sa vám chlebom.
Stane sa prácou, stane sa šatami,
spevom, modlitbou, svatými mravami.
A rod váš zrastie ako strom štepený,
pri riekach božích hojne zovocnený.
A trebas chorieť, chudobnieť budete,
vospolnou láskou zase sa zmôžete,
z rodiny v obec a národ zrastiete.
Nuž vylúč Slovan mrav satanský lichý,
všetku perepúť cudzoty a pýchy.
Cudzie šparherty a pachy
lámp olejných povyhadzuj,
staré ohniská a pece
a kozuby zase vsadzuj.
Z loja svojho liatou sviecou
a priemyslu svojho vecou
vierou v Boha sa osviacuj
a s Ním kupčiac obohacuj.
Šparhertov, olejov smrady,
pálenky a fríchy hady
prsia, hlavy, dom ti žerú,
polia i životy berú.
Len Pán dá ti z toho zbavu,
stúpi hadom tým na hlavu;
V lampu olej čistý svatý,
naleje ti Boh bohatý.
Mlno hromu mlieť i svietiť,
Bohu lásky bude vetiť.
On priemysel tvoj upraví,
kupectvo bez klamu zjaví,
obom stránkam nie na škodu,
no na výhru a na zhodu.
Vráť sa ku prameňom vody,
tie ti neurobia škody,
ale dajú silu, krásu,
veď Pán krstom dal ti spásu.
V krste Duch sa vodou dáva,
v nás sa rodom Božím stáva.
Nekaľ si ten prameň čistý,
budeš slávy dedič istý.
Nech ti čisté budú zdroje,
studne, rieky a nápoje.
Ako nebies zrkadliny,
ako viery sväteniny.
Čistú vodu a čistotu,
svaté mravy a robotu,
čistý vozduch veď do domu,
Ducha viery, lásky k tomu.
Kozubom a oblokami,
prevetruj si bytovisko.
Kozub svetlom - a oltárom
nech ti bude zas ohnisko.
A čo na tom sa oltári
z darov Božích pečie, varí,
to užívaj v miere pravej,
duchu, duši, telu zdravej.
K jednému stolu, k jedlu dedičnému,
spevom, modlitbou milo svätenému,
sťa k mane Božej zasedaj si spolu,
v láske zídenom súrodinnom kolu.
Tak ti otcovia v obrov dorastali,
tak ti materia by ruže skvitali;
starci, stareny do sto liet žíjali,
orlom, orlicou k nebu veslovali,
sivým holubom v nebo vstupovali.
Pri jednom ohni štvoro pokolení,
hrialo sa láskou v jednom susedení.
A trebas ľudia svetlice mávali,
v stajni a chlieve statky si držali.
Predsa hoviadko i všetka hydina,
boli s človekom i Bohom rodina.
Vo sviatok statok od práce spočinul,
bo k jasliam svojim Boh ho tiež privinul.
Pamätaj, Slovan, že Bohu počet dáš,
ako s hoviadkom, s hydinou nakladáš.
Či ich verne opatruješ,
hladom, smädom nesužuješ?
Či roboty spoločníkov,
Bohom daných pomocníkov
robotou nepreťahuješ?
Veď počet vydáš i z mačiek a zo psov,
i zo všetkých tvojich zverov.
Trpieť budeš za ich muky,
ktoré prišli z tvojej ruky
a z výmyslu satanského
trápiť zvera nevinného.
Za vtáčika i chrobáčika,
za chrústa i črviačika,
za každú mušku počet dáš,
či s láskou s nimi nakladáš.
Keď ich plieniť musíš - plieni,
no nie v dlhom utrpení.
S láskou na smrť ich žehnávaj,
sťaby v obeť Pánu dávaj.
Jedovaté, dravé zvery,
posväcuj láske materi.
Keď ich moríš - mor odrazu,
podľa božského rozkazu.