Dom

Bo ak tyran si na zvery,
nemáš Boha ani viery,
ani vôle a rozumu,
len svavoľnú z čerta dumu.
S čertom budeš odsúdený,
i za živa otročený,
ľuďmi tyranmi ničený.
Nuž kajaj sa, spamätaj sa,
zlosti, nerozumu vzdaj sa.
Poznaj Boha v každom tvore,
slúž mu, Slovák, v prapokore.
Veď On tebe už tu slúžil,
s tebou robil, s tebou túžil,
na smrť pre ťa sa usúžil.
I za všetek svet stvorený,
že by v ňom bol oslávený.
Spomínaj si zabitého,
Baránka i vzkrieseného,
svety súdiť pridúceho.
Naňho s domom očakávaj,

deti jemu vychovávaj.
Rodič vlastný i nevlastný
buď výchovy ich účastný;
deti vlastné i siroty,
opatruj z Božej dobroty.
Dvojnásobný počet vydáš,
ak na nevlastnom sa zvľkáš.
Veď nevlastné a zlé deti
láska Božia v krvi svätí.
Nuž v deťoch Boha samého
znášaj a miluj skrytého.
Drahšie sú nad všetky zvery,
Bohu i Božej materi.
Na ich výchovu a blaho,
čo by ako prišlo draho,
všetky statky vďačne daruj,
sťa oči v hlave ich varuj.
Od tela, duše úrazu,
aby nevyšli na skazu.
Nech ti rastú v sile, kráse,
vo národu svojho riase,
v Božom i svetskom umení,
vo viere i vo vedení.
V práci ducha, v práci tela,
nech Slovákmi sú docela.
V kroji predkov a mrave,
nech rastú Bohu k oslave.
Na ich školy a kostoly,
posväť polia i stodoly.
Za ich a národa blaho,
čo by ako prišlo draho,
obetuj všetko i seba,
žebys’ dedil slávu neba.
Očisť dom si od satanstva,
od zlodejstva, od oplanstva,
odo pýchy, lži ohavnej
a od mamony neprávnej.
Modlievaj sa a tak pracuj,
ako Boh prikázal,
poriadkom ťa prírody
i svedomím zviazal.
Požehná ťa na poli,
v komore i v peci,
požehná ťa vo všetkom,
zdar dá každej veci.
Ak mu budeš pomáhať,
dobrých i zlých blažiť,
z lásky jeho prameňa,
večne budeš ťažiť.
Na srdci Božom budeš
dňom, nocou spočívať
a radosť nebies večných
tuná už požívať.
Odpusť všetko i tebe bude odpustené,
dom ti i srdce tvoje vždy bude blažené.
Nepreklínaj - blahoslav priateľa i vraha,
veď všetkých Pán Boh vedie do všelásky
blaha.
Nuž zaháj láske Božej dom svoj i rodinu,
veď k láske celý národ i všetku otčinu.

***
Oj, akoby dobre bolo
v dome, v obci, naokolo,
keby tu zas Pán Boh býval,
so Slovanom si nažíval,
sťa so svojou rodinou,
v šírom svete jedinou.
S gazdom, s gazdinou pri stole,
v celej čeliadke vôkole
tajomstvom by sedával,
dary svoje sám rozdával.
Gazda, gazdiná by vládli,
bo by z Boha vždy vyhádli
a z porady údov domu,
čo rozkázať majú komu.
Zo všetkých sŕdc jedno srdce,
zo všetkých hláv jedno slnce
svietilo by v obci, dome,
i na zjav i nevidome.
Nebolo by tam tyrana,
zlodeja ani ožrana,
ani dráča a smilníka,
cudzoložia bezbožníka.
Nebolo by panny zvadlej,
ani ženy nectne padlej.
V slnci tom len čistá krása,
láska, blaženosť i krása.

***
Hor sa! národ bohoslovný,
Jana, Mary mien milovný.
Pozri Jánom hor do neba,
Máriou z neba pozri v seba.
V tebe samom celoslova,
od praveku je osnova.
V tebe veniec všetkých kvetov,
reči Slavian je sovitý
v tebe prapeň celolipy
rodov Slavian je ukrytý.
Všetky kraje a zástoje,
hercov na divadle Slávy,
všetky podania a mravy
a všetkých vyznáň zástavy
v tebe, nad tebou sa chvejú,
všetky ťa ovládať chcejú
chaotične sa miešajúc,
na slovo Tvorca čakajúc.
V tebe všetky žilky hrajú
prarodu celo Árskeho,
všetky živly sa snímajú
plemena celoľudského.
Všetky typy rodov zemských,
snahy duchov trojmirenských
divne v tebe sa križujú,
božstvá s božstvami bojujú.
Veru všetko vystať môže
zo Slováka - daj to Bože!
Skloň sa, Slovák! pod Tatrami,
prežehnaj sa večnosťami.
Pápež, cisár, duch Luthera,
cár, patriarch - všetka viera,
trojicirkvi duchomiera,
tebou v jeden svet sa zbiera.
A v jedného bohatiera,
jedného to božidara,
Pápu, vedomca i cára,
ktorý v Bohu a Boh v ňom
spočinie si so svetom,
kým nepríde celozbavne
z neba nebies slavojavne.
Skloň sa, Slovák! pod Tatrami,
prežehnaj sa večnosťami
a pravečným Duchom volaj:
prakňaz, pápež najsvätejší,
cár a víťaz najmocnejší,
sudca, vladár najpravejší,
všeúradník najmúdrejší,
vševojak najhrdinskejší,
priemyselník najvšetkejší,
obchodník najbohatejší,
gazda najpožehnanejší,
prarobotník najstálejší,
praučiteľ najvernejší,
všeliečiteľ najistejší,
vševedomec najdivnejší,
krásotvorca najumnejší
pevec prenajsrdečnejši,
i prorok najzázračnejší,
všečlovek najšťastlivejší,
prenajutešenejší,
príďže sa už vosloveniť,
na Slavín si Tatry zmeniť!
Skloň sa, Slovák! pod Tatrami,
prežehnaj sa večnosťami
a všekrížom Pána vekov,
prapokorou Bohu vzdaj sa,
celovečne pokajaj sa!