ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

PASTÍR: Dafnise pastírskú spívaj pesňičku, ti první, Začňi prví spívať, za ťebú ňech počňe Menalkáš. Ťelce kravám, a ňeodbehaním pusťíce bujákov; Pospolu ňech sa pasú, a po tam téj chrasťiňe blúďá, Stáda sa ňespusťíc: ti mi však pesňičku tu spívaj Pastírskú, odtáď aľe ňech sa ťi ozve Menalkáš. DAFNIS: Ťelča bečí lúbežňe, mučí lúbežňe kravička, Zňí lúbežňe i trsť, i volár: lúbežňe i já sám. Pri stuďeních mám lehno vodách, krásními belastích Kožmi ťelic pokrité, čo ze skal mi všecki poľedná Zrúťila víchorica, svížé jak hríznuli plánki. Toľko na pálícú v leťe já dbám parna horúčosť, Koľko na lásku daní reč matki neb otca počúvať. Takto mi prospevoval Dafnis, než takto Menalkáš. MENALKÁŠ: Vlasť mi je Etna, a já v krásnéj tuto jaskiňi bívám Pod skalnú duťinú; mávám všeckého, čokoľvek Ve snách sa zdává, ňemalú koz a ovčiček hojnosť: Vždicki jejích mi ľežá pri nohách a pri hlave kožki. Drobce mi pred dubovím klokočí vrú ohňem, a vischlé V čas zimi páľívám buki, ňedbám toľko na mrázi, Koľko zubov sprosťen na orech, kašu jestľiže mává. PASTÍR: Pochváľil sem jích, a porád každému dal obdar: Dafnisu kij pekní, čo mi sám na poľíčku virostel Otca, jemužto samím chiba svá sa ňenajďe umelcem. Než temu zas škarupí ze koritnače, jejžto mi masso Chutňalo, keď sem tam na ikarskéj úskaľe stríhel: V pať stran rozďeľené paťi nám. On do skrupi v tom dul: MENALKÁŠ: Pastírské vítam vás Múzi, a rekňiťe pesňe, Pred timi čož tenkrát já sem pastírami spíval. (Jestľi ňe, ňech tehdáž na jazik mój vivre mi pluzgír). Švrčku milí je švrček, mraveňec zas mravcovi prává, Jastrábom jastráb: já rád mám pesňe a Múzi. Kéž mám všecku plnú jích spevmi chalupku; aňiž tak Sen sladkí, aňi jar časní; aňi kvítka včeľički Tak ňeťešá, jak Múzi ťešá mňa: kohožto zahlédnúc Ráz uťešá, teho Circe ze svú ňeočaruje číšú.