ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odohráva sa pod observatóriom u Gašpara.

TIRSATA: Toto je na nevydržanie, drahá priateľka.

ESTER: Pravdaže, ťažko je byť ženou veľkého učenca — hvezdára. Takí ľudia vždy sa nachádzajú vo vyšších sférach —

TIRSATA: — a nehľadia na to, čo je dolu. Prosím ťa, polievka mi už celkom vychladla a kapustu prihrievam už po tretí raz.

ESTER: No, vidíš! A pán manžel len nejde a nejde!

TIRSATA: Áno, on lieta vo vyšších sférach, ako si povedala, tamhore na observatóriu.

ESTER: Ej, nuž, také sme my ženy otrokyne. A potom, keď naši mužovia prídu domov a nájdu polievku chladnú a kapustu priškvarenú, potom všetky nezdary, ktoré dožili so svojimi astrologickými výpočtami, zrútia sa na naše ubolené hlavy — a na chladnú polievku! Ach, kedy už príde emancipácia!

TIRSATA (udobruje sa): Ach, nuž to sú všetko maličkosti. Polievka sa síce úplne vyvarí, ale kapusta čím viac sa zohrieva, stáva sa lepšou. Keby Gašpar zišiel dolu, hneď by som i rezeň hodila na masť, veď chudák včera ani nevečeral.

ESTER: Ach, aká si ty starostlivá manželka! Ty len vždy na to hľadíš, ako by si uhovela svojmu pánovi. Ale on sa tak o teba nestará. On vysedáva po celé noci vo svojom observatóriu a vyratúva beh nebeských hviezd. A je sám?

TIRSATA: Ale nie! Tí jeho dvaja priatelia čupia s ním. Včera celú noc sedeli tam a ráno, keď som ho volala na kávičku, odpovedal, že vraj rátajú! A čože majú rátať? Rátajú s veľkými číslicami a na kuchyňu — nič!

ESTER (hrdo): No, vidíš, môj je v tom ohľade celkom inakší. On sa stará o kuchyňu. On čo viac i recepty mi píše pre rôzne lakoty a punktovne prichádza na večeru. Jeho kruh je naše bývanie a centrum — to som ja!

TIRSATA (hrdo): No, no, pani priateľka, môj muž sa stará o celú nebeskú oblohu — ale centrom som predsa len ja!

ESTER: Zišli sme sa teda my, dve centrá — bojím sa, či nepríde zraz! Drahá priateľka, dajte pozor, aby neprišlo ku katastrofe! (Plačlivo.) Ja to cítim už dlhší čas. A dnes, keď som sem šla, prebehla mi cestu akási čierna mačka! Zlý znak!

TIRSATA: Ach, ach, drahá priateľka, ale si ty poverčivá. To už dnes nie je moderné.

ESTER: Ja že som poverčivá? A to mi vy vravíte? Vy? Žena jedného takzvaného mudrca? Veď všetko jeho „znanie“ je obyčajná povera!

TIRSATA: Prebohov! Nevravte tak. Jeho znanie priznáva sa už i na našej univerzite.

ESTER: No, no, naša univerzita je ďaleko v Oriente —

TIRSATA (hrdo): Naša univerzita je tu! Tamhore, v observatóriu sú traja chýrni učenci, medzi nimi i môj muž.

ESTER: No, vidíte, čo sa vykľuje z toho ich nočného „skúmania“. Traja mudrci — zlý znak!

TIRSATA: No, uvidíme!

ESTER: Ale ja nie som zvedavá. Radšej idem domov. Len nech nestretnem dajakého kocúra, — lebo to by bol zlý znak! (Odíde.)

TIRSATA: Protivná baba, keď ju vidím, to je už iste zlý znak!

RAMBAG (vstúpi): Tetuška, otec je tu?

TIRSATA: Prišiel si preňho? Chvalabohu! Hore je na observatóriu.

RAMBAG: A ešte rátajú?

TIRSATA: Čo ja viem. Choď a viď.

RAMBAG: Ja — ja sa bojím —

TIRSATA: No, tak si sadni do kúta a čakaj. (Odíde.)

(Počuť živý zhovor.)

RAMBAG: Uch, ako sa hádajú! To potrvá ešte dlho. (Skríkne.) Vasti! Milá moja Vasti! Nediv sa nič, to bola jediná možnosť zísť sa s tebou.

VASTI: Milý môj Rambag! Ty si to múdre zariadil! Ty si prišiel pre otca? Ja tiež. Tak sa budeme môcť tu schádzavať.

RAMBAG: Áno, duša moja, tu pod posvätným observatóriom, kde naši otcovia hľadajú tú zvláštnu hviezdu, našli sme sa my dvaja. Vasti, hviezda moja jediná, poľúb ma! (Bozkávajú sa.) Ó, perla moja a hviezda prekrásna…

VASTI: Len aby sa nikto nedozvedel —

RAMBAG: Neboj sa, my premôžeme našich otcov a postavíme ich pred holý fakt!

(Počuť vravot vždy bližšie a bližšie.)

RAMBAG: A teraz poďme. Nadnes bolo skvelo! (Odídu.)

GAŠPAR (zostupuje s Melchiorom a Baltazárom): Víťazstvo je naše! Bratia, hviezdu sme našli, hviezdu sme zazreli, hviezda nás volá!

MELCHIOR: Ó, bohovia, veľká je moc vaša! Posielate nám hviezdu.

BALTAZÁR: Hviezda! Poďme za ňou!

GAŠPAR (v extáze): Poďme!

MELCHIOR: Dobre, ale čo povie na to tvoja Tirsata? Či nám ona všetko neprekazí?

GAŠPAR: Keď hviezda volá, musí i Tirsata ustúpiť.

BALTAZÁR: Bratia, ja sa na niečo spamätávam. Veď to je tá oznámená hviezda, za ktorou pôjdu všetky národy. Veľký náš Hamurabi označil, že je to hviezda nového kráľa.

GAŠPAR: Kráľovská hviezda?

MELCHIOR: My teda ideme ku kráľovi?

BALTAZÁR: Áno, k novému kráľovi. Veď Gašpar už sedem ráz po sedem rokov skrýva kráľovské dary —

GAŠPAR (vyjavene): Áno, skrývam zlato, kadidlo a myrhu! Prišiel čas, že ich máme predložiť pred nového kráľa.

MELCHIOR: Tak je! My sa teda vydávame na cestu —

GAŠPAR: A smer nám ukáže hviezda!

BALTAZÁR: Bohovia! Opatrujte naše rodiny a naše domy — my odchádzame — —

GAŠPAR a MELCHIOR: Za hviezdou!

BALTAZÁR: K novorodenému kráľovi!!

(Opona.)