ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odohráva sa v Jeruzaleme pred kráľovským palácom.

PRVÁ STRÁŽ: Pozri, pozri, akí podivní ľudia sa trepú sem!

DRUHÁ STRÁŽ: Veruže sa zapozdili na sviatky Posvätenia chrámu! Isteže zďaleka idú a stratili čas. Ale veď vari nie sú naši.

PRVÁ STRÁŽ: Ach, akí naši! To sú góji. Pravdaže sú góji veď vidíš, ako sa podivne obzerajú, tí ešte neboli vo svätom meste.

DRUHÁ STRÁŽ: Naozaj, po ich odeve by som súdil, že sú odkiaľsi od Východu. Hej, vy! Kam sa teperíte až k samému palácu?!

PRVÁ STRÁŽ: Zostaňte tam, kde ste, alebo zostúpte zo svojich dromedárov a potom až príďte pešo sem.

DRUHÁ STRÁŽ: Či nevidíš, že sú skvostne oblečení? To nie sú obyčajní pútnici. To je iste akési posolstvo k Jeho Jasnosti. Úctivo sa správaj k nim!

PRVÁ STRÁŽ: No, veď už dobre! Už idú sem. Máš pravdu, to je akási bohatá delegácia! Len sa divím, prečo cestujú takým starým spôsobom. Či nemajú auto? Pozor! Stráž na počesť!

(Bubny a trúby.)

GAŠPAR: Prosíme o vývod, slávni rytieri. Kde sme?

MELCHIOR: Či sme v kráľovskom meste?

DRUHÁ STRÁŽ: Tu ste pred palácom Jeho Jasnosti kráľa židovského!

BALTAZÁR: Ó, nech je bohom sláva a česť!

PRVÁ STRÁŽ: Tie svoje pohanské vzdychy mohli ste použiť tam vonku a nie tu pred vchodom do tohto posvätného miesta. Načo vôbec prichádzate sem? Skade ste? Istotne zďaleka, lebo nemáte ani pochopu o našich predpisoch a nepoznáte naše princípy.

GAŠPAR: Áno, prosím, slávni rytieri, my sme zďaleka, až od východu slnka. Neprišli sme zo svojej privátnej pasie ani zo svojej iniciatívy. Nás volala sem hviezda!

MELCHIOR: Hviezda nás predchádzala a doviedla sem.

BALTAZÁR (bojazlivo): Aby sme sa poklonili novému kráľovi.

PRVÁ STRÁŽ: Pre vás, pravdaže, nový. Ale Jeho Jasnosť, kráľ Herodes, nemôže vás dnes prijať, lebo — lebo je veľmi okupovaný. Medzitým, ako vidím, vy ste akosi dobre napchaní a máte akési — zvláštne skrine. Čože máte tam?

GAŠPAR: V týchto skriniach nesieme dary, kráľovské dary pre tohto nového kráľa!

PRVÁ STRÁŽ: Ach, zasa rozprávate o akomsi novom kráľovi! Nuž, konečne, volajte si ho, ako chcete, len keď donášate dary nové a — cenné. Možno odkvapne i niečo pre nás. Zišla by sa i nám malá subvencia, pravda, kamarát?

DRUHÁ STRÁŽ: Prosím ťa, nekompromituj nás pred cudzími ľuďmi. Veď oni vedia, čo majú robiť. Páni, vy hovoríte, že vás sem akási hviezda doviedla. Akási filmová hviezda?

GAŠPAR: Nerozumieme, čo hovoríš. Nás doviedla nebeská hviezda sem.

DRUHÁ STRÁŽ: Ach, tak! Hviezda nebeská doviedla vás teda sem, k jedinému kráľovi židovskému, slávnemu Herodesovi. Lebo vedzte, že jediný kráľ židovský je náš slávny Herodes. Pozhovejte tu. Jeho Jasnosť čochvíľa vyjde na prechádzku a ja ho na vašu návštevu pripravím. (Odíde.)

MELCHIOR (k súdruhom): Oho, aký to zvrat! Doteraz nás v celom Jeruzaleme nerozumeli, pohŕdali nami. Keď sme sa spytovali, kde je ten novonarodený kráľ židovský, hľadeli na nás ako teľce na nové vráta a bočili od nás ako čert od svätenej vody. A hľa, tu nás rozumejú!

GAŠPAR: Vidíte, bratia, že sme sa nemýlili, keď sme prišli práve do tejto zeme židovskej. Židia sú predsa veľmi múdry národ!

MELCHIOR: Ale ja sa predsa divím, že nás tu v Jeruzaleme nerozumeli. Bojím sa, či sa nesklameme pred tým novým kráľom.

BALTAZÁR: Mňa trápi akási čudná mora. Mne sa zdá, že táto nevšímavosť zo strany jeruzalemských občanov pochádza práve pre moju osobu. Moja temná tvár možno odvracia ich od nás. Keby som sa ja vrátil domov a vy sami —

GAŠPAR: Nie! Ty si náš rovnocenný brat a ak to oni nechápu, tak sú oni na vine a nie ty! My musíme spolu predstúpiť pred kráľa židovského.

MELCHIOR: Pozor! Kráľ so sprievodom prichádza!

(Trúby na kráľov príchod.)

HERODES: Kde sú tí poslovia, ktorí ma hľadajú?

PRVÁ STRÁŽ: Vaša Jasnosť kráľovská, tu stoja dolu pred schodišťom.

HERODES: Čo vidí zrak môj? Aký je to zvláštny zjav? Ešte nebolo zaznačené v našich knihách, že by sa po Šalamúnovi také podivné posolstvo našlo pred naším trónom. Divní pútnici, aká zvláštna príhoda vás sem doviedla?

GAŠPAR: Najjasnejší kráľ židovský, hviezda nás sem doviedla. My sme hvezdári z východných krajín a nedávno zbadali sme hviezdu, zvláštnu, novú, prekrásnu.

HERODES: Hviezdu ste zbadali? Hviezdu na nebeskej oblohe? Zbadali ste? Počul som, že vo východných krajinách žijú učenci, ktorí rozumejú behu nebeských hviezd. Ste vy takí?

GAŠPAR: Skromnosť naša nedovoľuje nám, aby sme potvrdili tvoje reči, ó, slávny kráľ. Ale skutočnosť je, že od svojich mladých čias pozorujeme nebeskú oblohu a sprevádzame beh nebeských hviezd. Všetky sme si poznačili a sú nám známe, — o jednej však nevedeli sme si dať vývod -

HERODES: O jednej hviezde?

GAŠPAR: Áno, o jednej hviezde. Zjavila sa ona neočakávane a vyzývala nás, aby sme ju sprevádzali. My sme išli za ňou a prišli sme až sem, lebo to je hviezda novonarodeného kráľa židovského!

HERODES (vzplanie): Čože??!! Ja o tom neviem! To je podvod — — (tichšie) — alebo mýlka.

GAŠPAR: Mocný kráľ, my ani neklameme, ale ani sa nemýlime. Tu sa musí nachádzať novonarodený kráľ židovský.

HERODES (zmýlene): Podivné teda, že o tom neviem ani ja, ani moji učenci a hvezdári. Oni by mi boli predsa niečo oznámili.

GAŠPAR: Zdá sa teda, že novonarodený kráľ je tvoj protivník —

HERODES (s hnevom): Nieto kráľa nado mnou! To je sprisahanie, revolúcia! (Pohyb.) Ale dočkajte! Stráže! Zažeňte týchto buričov nabok a zavolajte mi mojich učencov, zákonníkov a žrecov. Nech prídu sem. A povolajte i toho mladocha Michu, ktorý si namýšľa, že je z rodu slávneho nášho proroka Micheáša.

STRÁŽ: Stane sa, Vaša Jasnosť kráľovská!

HERODES (v myšlienkach): Aké znepokojenie! Aká novina! Počujte, ľudkovia, vaše výpočty ma síce nezaujímajú, hviezdu nečakám a nechcem o nej nič vedieť, ale predsa, keď vám ona hlása narodeného nového kráľa židovského, to už tak z kolegiality, ja ako jediný kráľ židovský som zvedavý, ako si vy predstavujete toho nového kráľa?

GAŠPAR: Mocný kráľ, my sme boli upozornení na toho nového kráľa podľa hviezdy. A naša povinnosť bola, aby sme ho hľadali. Aký má byť, to ešte nevieme, ty istotne máš presné zvesti o ňom, aspoň v tvojich knihách muselo byť niečo poznačené.

HERODES: Ak sa vy neklamete, v našich knihách musí byť zmienka o ňom. Hneď prídu moji učenci, oni nám vysvetlia.

STRÁŽ: Už idú! Hľa, tu je i mládenček Micha.

HERODES: Mužovia, vaša návšteva ma veľmi teší, predstúpte sem a vypočujte mojich ľudí.

(Učenci prichádzajú.)

HERODES: Dal som vás zavolať, učení mužovia, aby ste nám dali vývod v tejto zvláštnej a významnej veci, ktorú nám oznámili títo naši hostia. Ach, Micha, miláčik môj, poď sem ku mne.

(Mrmot a protestovanie.)

HERODES: No, no, učení mužovia, čože sa búrke? Ide o veľkú vec.

JEDEN Z NICH: Keď si chcel, Jasný Pane, zvedieť niečo z našej histórie alebo niečo z nášho svätého zhromaždenia, tak si nemal volať tohto chlapčeka. Či sem patrí také dieťa?

HERODES: Vari vás to uráža? Hja, veru, musím tu verejne vyznať, že tento mládenček je naplnený duchom viac ako hocikto iný. Spytujem sa vás teda radom: Kedy sa má narodiť ten zasľúbený Mesiáš, kráľ židovský?

JEDEN (cituje z Izaiáša): Keď panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Imanuel.

HERODES: Aké bude jeho kráľovstvo?

DRUHÝ (cituje): Jeho kráľovstvo nebude mať konca.

HERODES: A teraz najvýznamnejšia otázka, ktorú chcú zvedieť títo mužovia od Východu: Kde sa narodí ten nový kráľ židovský? Micha, ty moja radosť, ty chceš odpovedať?

MICHA: Môj slávny pradedo o ňom prorokoval takto: (Cituje hebrejsky.) Veathah Beth-lechen Ephratha… V Betleheme judskom!

HERODES (skľúčene): Chlapče, môžeš to potvrdiť prísahou?

MICHA (veselo): Ó, áno, môj pradedo sa nemýlil. Kráľ židovský, ktorý podmaní celý svet, sa narodil v Betleheme judskom v skromnej maštaľke na poli…

HERODES (rozhodne): Mužovia z Východu, počuli ste? Ta, do Betlehema pospiechajte, vyzveďte sa o všetkom, a keď nájdete novonarodeného kráľa židovského, obetujte mu svoje dary, pokloňte sa mu a vráťte sa zasa sem, oznámte mi všetko, aby som i ja pošiel ta a poklonil sa novému kráľovi židovskému!

GAŠPAR: Vďaka ti, mocný kráľ!

(Pri zvukoch pochodu odchádzajú mudrci.)

HERODES: A vy dočkajte!

(Nepokoj, protesty, krik.)

JEDEN: Ó, Jasnosť, čo sa to robí?

DRUHÝ: Kto môže byť kráľom než ty?

JEDEN: To je zrada! To je klam!

DRUHÝ: Kráľ, my to nedovolíme, my to znemožníme!

HERODES (usmeje sa): Ticho, ticho páni. Čože sa rozčuľujete?

JEDEN: Ale veď to otvorená vzbura! Proti tebe, Jasný kráľ!

HERODES: Nebojte sa nič! Všetko bude v poriadku, ja viem, čo urobím, haha! Len nech zviem, kde je ten malý králik, haha!!!

VŠETCI (oduševnene): Nech žije náš jediný, mocný a slávny kráľ Herodes!!

(Výkriky.)

(Opona.)